TWIN FLAME

Nedávno som po dlhšom čase opäť navštívila Helarin blog. Kto tam bol vie, že materiálu na študovanie je tam ako maku. So štipkou humoru musím podotknúť, že občas tam niečo napíšem a potom za toho neviem, kde to mám hľadať. :o) Asi by som potrebovala veľa času, aby som prečítala skutočne všetko, čo tam je a som rada, že tam toho toľko je.

Ale nechcem písať ódy na spomínaný blog. Len uvažujem, že zvyčajne keď tam zablúdim, nájdem vždy niečo, čo nájsť mám. Myšlienku, ktorú si treba osvojiť, popremýšľať nad ňou, niečo sa naučiť, kamsi posunúť.

Twin flame - hovorí vám to niečo? Podobný význam môže mať aj partner duše, polovica vášho ja... Muž - žena, žena- žena, muž - muž... Hm. Dualita, niečo ako vaše dvojča. Ale nie fyzična, no duše. Existuje skutočne veľa teórii o tom, ako sa naše duše rozdelili a teraz sa hľadajú. Hm. V skutočnosti niečo také neexistuje. No podľa mojich vlastných skúseností, táto teória je vlastne realitou. Len funguje trocha inak. Podľa mňa twin - flame (TF) v živote stretneme niekoľko.

Ale kým poviem vlastný komentár, zrešeršujem to, čo som si zapamätala potulkami internetom.

TF je niekto, s kým sa nikdy nemusíte stretnúť. Niekto, na koho si nenárokujete ako na partnera (manžela, druha), aj keď nakoniec s ním môžete tvoriť aj milenecký pár. (Hoc ak sa vraj stretnete skôr než je čas, dlhšie než tri roky vám to nevydrží, záležitosť EGA.) Skrátka je to človek, s ktorým si rozumiete aj bez slov, na diaľku, vraj v pohode funguje telepatia, pri ktorom cítite, že ste konečne v pohode, v harmónii. Potrebujete ho, svojim spôsobom vám chýba aj nechýba, nemusí byť pri vás, aby ste mali pocit, že je s vami. Skrátka viete, že JE. Môžete sa s ním rozísť, aj tak navždy ostane len s vami. A ak to bol on, s kým ste zažili milenecký vzťah, už nebude človek, ktorého by ste dokázali tak ľúbiť, hoc ani s ním už ostať nemôžete.

No. V podstate v niečo podobné verím aj ja. Verím, že na tomto svete existuje to moje dvojča. Lenže ja verím na toľko vecí, však?

Nech rozmýšľam ako chcem, viem, že som TF našla. Ale... Už je to roky, čo som pochopila, že v živote človeka sa ľudia striedajú. Každé stretnutie nás niečo učí, niekam posunie. S niekým ostávame celý život, ďalší našim životom len prebehnú. Raz dávno som svojej sestre vravela,  že do života sa nám vmieša anjel, pomôže nám aby mohol od nás odísť. Niekedy rozlúčka bolí, inokedy ani nepostrehneme, že anjela už nemáme. Zvykla som im hovorievať SPRIAZNENÉ DUŠE. A navyše som zistila, že sama takou dušou som. Vpadnem, narobím "bordel" a odchádzam. Zanechám po sebe dojem, pomôžem, nasmerujem, skrátka - náhody neexistujú. V živote stretneme presne tých ľudí, ktorých stretnúť máme. Ako s tým naložíme, je už len na nás. Aj keď náhody NAOZAJ neexistujú, slobodná vôľa áno. Nuž. Takých učiteľov duše som mala veľa, každý z nich ma niečo naučil.

Alter ego  - dosť podobný význam TF, ale predsa len v tomto prípade sa bavíme o EGU. Je to moja sestra. Jediná, ktorú mám, aj keď je ďaleko. Osoba, ktorá ma potrebovala, keď jej bolo najhoršie. Niekto, kto mi vniesol do života veľa smiechu, lásky, no tak trocha aj smútku. Lebo som vedela, že v tomto vzťahu som bola učiteľom ja. Každodenné stretávanie ustalo, ostalo vedomie, že sme. Svoju sestru, svoje dvojča neskutočne silno ľúbim. Je soľou môjho života. Soľou, ktorá je ďaleko. Niekde tam, kam už ja nemám dosah. Každá máme vlastný život, čoraz menej a menej o sebe vieme, občas sa pristihnem pri myšlienke, či sme nezabudli. No nie. Došli slová, došli písmená, ale ostalo vedomie. Ostalo presne to, čo som vedela už roky dozadu. Je to ako keby čas prestal existovať. Každá z nás má v živote iných anjelov, iné spriaznené duše. Len astrálna pupočná šnúra medzi nami ostala. Neviditeľná, krehká a predsa tak pevná. Ostalo plece tej druhej... Moje alter ego.

Ak by som v TF mala hľadať naozaj partnera, tak potom sú to dvaja úžasní ľudia. Jeden z nich je v mojom živote už pár rokov, človek, ktorý dal mojej duši pokoj a domov. Niekto, o kom viem, že nech sa udeje čokoľvek, nemôžem od neho ujsť, vždy bude v mojom srdci, duši aj hlave. Milovať sa naozaj dá rôznymi spôsobmi. A tohto človeka si nesmierne vážim. Dal mi toho toľko, po všetkých smeroch. Verím, že v mojom živote aj reálne ešte dlho ostane, stále mi má čo dať. Viem, že jeho miesto sa nahradiť nedá. Myslela som si, že nik taký ako on nebude. Je ako Adam, ktorého stretne Eva. Pozná ma snáď lepšie ako ja sama. Ale napriek všetkému život ide ďalej. Anjeli majú občas naozaj zaujímavý spôsob práce. Nasmerovali ma k niekomu ďalšiemu. Paradoxne v čase, keď som pokoj duše stratila, keď som strácala samu seba. Keď som strácala svoje TF.

O čom je dualita? O spojení dvoch častí, aby vzniklo jedno? No, niekedy celok vznikne z viacerých dielov. Vždy vlastne hľadáme seba. My nehľadáme iných, vždy hľadáme to, čo sme stratili, zabudli. Niečo alebo niekoho kto nás zaplní a ukáže, čo sme. Nuž a ja mam odrazu reálneho anjela. Niečo tak silné, skutočne nesebecké, aj keď závislá na tom už som a statočne. No aj tak cítim, že je to iné. Ako vytrhnuté z teórie o partnerovi duše, keď si každý žije ten svoj reálny život, no viete, že bez toho druhého by to nebolo ono. Aj keď milujete svojich partnerov, viete, že ten na druhom konci je zdroj vášho vnútra. Nerobíte si nároky, nežiadate, len prežívate. Dá vám to, po čom ste vždy tajne túžili, splní nevyslovené sny, nepýta sa, len dáva. A zrazu zisťujete, že síce nič nerobíte, no napĺňate druhého šťastím už len tým, že vôbec ste... Krásne, však?

Moje dvojča, môj partner duše. Koľko ich už vlastne mám? Ak budem rátať, tri? Asi tak. Moje tri dvojičky. Znie to divne, viem, a zrejme to ani nemá logiku. Ale kašlať na to. Načo je dobrá logika, ak sa bavíme o niečom tak neuchopiteľnom ako je naša duša? Ako sme my v svojej podstate?

Nuž, nech je ako chce. Viem, čo cítim a ku komu. Viem, kto moju dušu napĺňa šťastím. Kto je blízky môjmu srdcu, kto ma rozosmieva, na koho sa teším, kto mi dal pocit, že NAOZAJ žijem. Niekto, kto dokázal zaplniť ten posledný kúsok mojej osobnosti. Pri kom som našla nielen na chvíľu stratený pokoj, ale hlavne HARMÓNIU. Neviem, ako dlho to potrvá, akosi môj život nevie ísť vychodenými chodníčkami. Vždy musím spadnúť, aby som uvidela slnko. Musím prejsť búrkou, aby som zbadala anjelské krídla.

Som vďačná za každú spriaznenú dušu, ktorú mám. A je ich celkom pekná kôpka. Taká maličká, spočítate ich možno na jednej ruke, možno aj na dvoch, no tých najbližších je najmenej. Ale sú a som vďačná za ich prítomnosť, niektorým už minulosť a iným ďakujem v predstihu - za budúcnosť, ktorá príde.

Všetkých vás milujem, aj keď každého inak. Ľúbiť sa dá naozaj rôznymi spôsobmi. Láska má tých odtienkov tak veľa...

Všetkým, ktorí ste toto prečítali prajem aby ste našli tie svoje dvojičky, priťahované nevysvetliteľnou silou, sympatiami a láskou. Verte mi. Títo ľudia pre vás budú celý život ako keby ste to boli vy. Je jedno, ako sa vzťahy medzi vami budú meniť a či sa ešte niekedy v živote uvidíte. Budete vedieť, že skrátka sú a sú tu aj pre vás.

Aj keď, aj keď... Neodpustím si, aby som samu seba nekonfrontovala s myšlienkou, že koniec koncov, nech tých dvojičiek máme koľko chceme, nakoniec zistíme, že to skutočné dvojča je len jedno... To, ku ktorému vás to ťahá najviac. To, ku ktorému vaša duša spieva... No aj tak musíte stretnúť viac anjelov. Každý vám dá kúsok z vás.

Scarlett