História

Tarot patrí zrejme medzi najstaršie kartárske umenie. Preto som sa rozhodla ho zaradiť ako samostatnú kategóriu ku kartám.
Z rôznych dostupných zdrojov som sa vlastne nedozvedela, aké staré je tarotové umenie. Podľa niektorých patrí medzi tisícročia staré karty, podľa iných je to 500 rokov. V každom prípade by sme mohli povedať, že ich vznik sa približne datuje od konca 14. storočia v Taliansku, čoho dôkazom by malo byť to, že väčšina výjavov veľkých arkán korešponduje s rytinami v zbierke talianskeho básnika Petrarcu „Triumfy“. Ako píše David V. Barrett v svojej knihe o tarote: „Tieto básne sú o veľkoleposti lásky, čistoty, smrti, slávy, času a večnosti. Sú morálnymi alegóriami o ľudskom živote a stave duše, pripomínajú tie isté podobenstvá, ktoré vidíme na tarote. Talianska kartová hra tarocco obsahuje 22 karát, podobných veľkým arkánam, ktoré sa nazývajú triumfy. Možné je aj to, že veľké arkána mali výstižným zobrazením pripomínať a burcovať duchovné vedomie málo gramotných ľudí rovnako, ako v nejednom kostole mozaiky na chrámových oknách pripomínajú výjavy z biblických príbehov. Napriek tomu, že niektorí náboženskí kritici označili tarot temer za obrázkovú knihu diabla, väčšina tarotových symbolov je kresťanského pôvodu.
Mnohé autority sa však snažia dokázať oveľa staršiu históriu. Napríklad Antoine Court de Gebelin vydal v roku 1781 vlastný tarot a tvrdil, že veľké arkána sú vlastne egyptská kniha, obsahujúca tajné, magické náuky.
Ako bolo či nebolo, niekedy dávno boli karty prístupné všetkým. Až neskôr vďaka tomu, že cirkev z dôvodov pre nich neprípustných a ohrozujúcich považovala pohanské praktiky za dielo diablovo a neúprosne potlačovala všetko, čo súviselo s heretickými témami. Neskôr prišiel vedecký svetonázor a ten odsúdil mystiku predchádzajúcich storočí k zabudnutiu. No a tak sa tarotové karty v 18. a 19. storočí stali nástrojom utajovaného sveta okultistov. Postupne sa tarot menil, upravoval podľa vlastných názorov či filozofie rôznych spoločenstiev či rádov. Preto dnešné taroty môžeme nazvať aj zaujímavými hybridmi s prvkami kabaly, legiend o kráľovi Artušovi a Svätom grále.
Týmto som sa dostala k tomu, že dnes nájdete naozaj množstvo typov tarotu. Medzi najznámejšie zrejme patria dve tradičné európske sady, Marseillský a Švajčiarsky IJJ a od začiatku 20. storočia aj tarot Rider – Waite.
Jestvujú najrôznejšie interpretácie tarotu. Tieto atypické sady sa zakladajú skôr na mytológii, osobnej filozofii alebo na osobitnej záľube tvorcu. Spomeniem napríklad Živlový tarot či Sardínsky.

Použitie

Toľko v stručnosti k histórii. A teraz niečo k jeho použitiu. Aj keď prvotný účel je predpovedanie, podľa mňa je vynikajúco prispôsobený na objavovanie a zviditeľňovanie osobnosti a problémov. Symbolika tarotu môže skvalitniť intuíciu a naznačiť možné východiská. Tarotom je možné hlbšie preskúmať určitú záležitosť, identifikovať naliehavý problém, poukázať na vonkajšie vplyvy, ľudí a okolnosti, ktoré by mohli pôsobiť na možnosti našich volieb. Odhalí možné prekážky či nebezpečenstvá, ale aj najlepšiu cestu k úspechu. Napriek veľkej sile tarotu, karty nejdú do podrobností. Ukazujú náznaky riešenia, rôzne faktory a je len na nás, či sa ich budeme držať alebo nie.
Tarot okrem iného vieme použiť aj k meditácii. Vytiahnutím jednej karty, či štúdiom konkrétneho obrazu. Niektorí tarot používajú ako predlohu na rôzne príbehy.