Strach či opatrnosť?

15.10.2011

Moje klasické Tu a TERAZ snáď ani nemusím predstavovať. Kto číta moje články, vie, o čom hovorím. Nedávno som si uvedomila, ako ten čas strašne letí. Ako sa bažíme za vecami, ktoré možno ani neprídu. Aj súčasná politická situácia na Slovensku ma donútila sa zamyslieť nad tým, čo bude ďalej.
Spomenula som si na jeden výklad. Keď som ho zostavovala, napadla ma minulosť, úvaha nad tým,  ako človek rastie a že tie isté veci trápia každého človeka. Jedného viac, iného menej.
Strach. Poznáte ten nepríjemný pocit, keď vám sťahuje žalúdok, cítite sa zle nielen duševne, ale aj fyzicky. Bojíme sa toho, bojíme onoho, pre istotu sa držíme starého. Jaj, môj hnedý most, ktorého som sa dlho držala. Nie a nie sa ho pustiť. Spraviť niečo definitívne.
Život uteká strašne rýchlo. Len čo skončia Vianoce, nestačíte sa ani nadýchnuť a sú tu ďalšie... Medzitým pár iných vecí a odrazu príde chvíľa, keď sa zastavíte a poviete si, kam tie roky utiekli? Čo všetko som stihla? Kam som sa dostala? Čo som sa naučila a komu som pomohla? Kto pomohol mne? V takomto duchu sa vám v hlave vyrojí toľko myšlienok, ako včiel z úľu, keď ho opustí kráľovná.
Strach je strach. Niekto možno povie, že strach je dobrý radca, pretože nám pomáha byť opatrní. No, áno, z tohto uhlu pohľadu súhlasím. Byť opatrný znamená byť aj zodpovedný. Filozofovať môžeme ešte veľmi dlho a určite som za to, aby človek konal zodpovedne, pretože ako povedal filozof Immanuel Kant – Zodpovednosť za slobodné rozhodnutie si nesieme sami.
Lenže, čo ak ten strach, ktorý nazveme opatrnosťou nám naopak uberie z toho, čo sme sa mohli naučiť? Čo ak vďaka nemu nepôjdeme v živote ďalej, ale budeme stagnovať? Hm, asi v tomto prípade nebudeme mať istotu nikdy – len ak to vyskúšame.
Čo tým chcem povedať, kam smerujem?
Ak by som to mala pretvoriť do tarotových kariet, ponúkla by som vám kartu Blázna, Sily, možno Voza a aj Veže. Očisťujúcu Smrť a konečný Svet.
Preložené z môjho pohľadu videnia – z času na čas musíme riskovať, pretože inak večne ostaneme v jaskyni. Musíme si vyskúšať, že animálne v nás tam je a pokúsiť sa to zvládnuť, aspoň v počiatkoch. Vedieť, že každý jeden z nás, nezávisle od toho, v ktorom štádiu života sa nachádza, koľko má rokov, aký je vzdelaný, kde pracuje a koľko skúseností má, všetci bez rozdielu máme v sebe tak to dobré ako aj to živočíšne. Tváriť sa, že my nie, my sme oveľa vyššie nie je práve ten najlepší rozumový postup. Tvrdím, že toho neskrotného je v nás veľa a mali by sme si uvedomiť, že to tam je a naučiť sa s tým žiť. A potom vedieť, že nájdeme silu na situácie, ktoré zákonite prídu, ktoré nečakáme a sú ako uragán. Nechajú nás nahých, bezmocných prizerať sa, ako sa rúca to, čo sme budovali. Je to kruté, nečakané, vyvolávajúce hnev, nemohúcnosť. No napriek tomu si musíme prežiť smútok, pochovať staré a začať nové. Ale už s vedomosťami, ktoré sme na začiatku nemali. Strach z neznáma je prirodzený. Istota z poznaného je zrejmá.
Tak kam to vlastne filozoficky ženiem?
K svetu. K tomu, že v živote nás čaká veľa vecí, ktoré by sme nemali vylučovať len preto, lebo máme strach, lebo naše skúsenosti predtým boli zlé. Samozrejme, ide tu aj o zdravý úsudok, o vyhodnotenie situácie so zodpovednosťou. Hovorí sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, takže zlé skúsenosti neopakujme, tie dobré množme a tie neznáme, ktoré nás môžu niečo naučiť – tak pri tých počúvajte vaše vnútro a zistíte, že ak zabudnete na strach, na zamaskovaný strach pod názvom opatrnosť – čaká vás niečo, nech už je to dobré alebo horšie, čo vás v živote niekam posunie.
Dajte šancu svojmu životu na mnoho zážitkov, pretože len Tu a TERAZ ich môžete prežiť. Potom už nemusíte mať možnosť.
Nechajte do svojho života vstúpiť lásku, pokoj, umenie načúvať samých seba... Zbavených akýchkoľvek nepodstatných úvah zaťažených strachom. Čo môže byť zlé na láske? Nie žiadostivosti.
Je celkom možné, že budúcnosť nám prinesie dobu, kedy našimi prioritami bude to, ako zahnať hlad, zabezpečiť bývanie a nechodiť nahý a bosý. Vrchol blaha? Po fyzickej stránke určite. Ale duševne, stres z toho, ako to zabezpečiť nám nepridá na duševnej pohode. Kvalita života sa nesie v znamení štyroch základných atribútov: zdravím, vzdelaním, ekonomickou nezávislosťou a duševnou pohodou. Všetko so všetkým súvisí.
Tvrdím, že ak budeme mať duševnú pohodu, ak sa nebudeme báť pustiť do svojho života lásku, ak si to „dobré“ nebudeme šanovať na potom, ktoré vôbec nemusí prísť, tak potom pozitívne ovplyvníme svoje zdravie, ekonomiku a aj vzdelanie.
Prajem vám, aby ste v sebe našli silu nebáť sa vecí, ktoré môžu váš život zmeniť tým lepším smerom... Bez cesty vpred nikam nedôjdeme.