Živel – vzduch Farba – zelená a ružová Symbol – lotos s dvanástimi okvetnými
lístkami Zmyslová funkcia – hmat
Umiestnenie
Nachádza sa uprostred hrudníka.
Ovplyvňujú ju myšlienky a pocity
týkajúce sa týchto oblastí:
- Medziľudské vzťahy: s matkou, otcom, rodinou, partnermi,
spolupracovníkmi, zamestnávateľmi, učiteľmi...
- Láska: pochádzajúca z vyššieho ja, romantická aj platonická,
medzi rodinou.
- Puto k ľuďom: spoluzávislosť, závislosť, posadnutosť
inou osobou.
- Milosrdnosť aj nemilosrdnosť: voči sebe alebo inému
človeku, národu, politickej strane a podobne.
Emócie pri bloku
Bolesť, smútok, hnev, krivda, premenlivé a negatívne pocity,
bezcitnosť, absencia súcitu.
Následky bloku
Najčastejšie to bývajú srdcové vady a poruchy, problémy
s tlakom, imunitné poruchy, alergie, astma, problémy priedušiek
a pľúc, poruchy spánku a horná časť chrbtice.
Funkcia
Srdcová čakra tvorí stred sústavy čakier – spájajú sa
tu tri spodné fyzicko-emocionálne centrá a tri horné duševno-duchovné
centrá pre prúdenie energie. Vzduch ako element predstavuje
pohyblivosť srdca, smerovanie k niečomu, kontakt, dojatie,
tu je centrum našej schopnosti vcítenia sa, súcitu, vnímania
krásy prírody, harmónie v akomkoľvek umení. Slová, obrazy
a zvuky sa premieňajú na pocity. Srdce spájame s láskou,
je to centrum lásky bez podmienok, ktorú nemožno ani vlastniť
a ani stratiť. Srdcová čakra nám umožňuje prejaviť svoje
túžby po kontakte, splynutí, láske, porozumení. Cez ňu
môžeme uskutočňovať pozitívne zmeny a uzdravovania, láska
k sebe, pozitívne prijímanie našej bytosti nás môže posunúť
ďalej, zmeniť, uzdraviť. Potom vieme prejavovať a rozdávať
lásku iným, dokážeme mať zo života radosť.
Harmónia
V harmónii dokážeme vyžarovať vrúcnosť, srdečnosť, veselosť,
naše pocity sú bez vnútorných zmätkov, konfliktov či neistoty.
Miluje pre lásku, z radosti z rozdávania, neočakávame
protislužbu, naše konanie je ovplyvnené láskou a cítime
sa bezpeční.
Disharmónia
Nevyváženosť srdcovej čakry spôsobuje neschopnosť milovať,
dávať nezištne, nezvykneme si to vôbec uvedomiť alebo
priznať, za svoju lásku očakávame uznanie a potvrdenie,
pociťujeme sklamanie, ak naše milovanie nie je dostatočne
ohodnotené. Ďalším aspektom je to, že milujeme len jedným
smerom, síce lásku rozdávame zo svojej vnútornej sily,
ale neotvoríme sa prijímaniu lásky, hodnotíme to ako slabosť,
nežnosť a jemnosť nás privádza do rozpakov, nahovárame
si, že lásku nepotrebujeme, no často to býva len citová
blokáda zo sklamania a neopätovanej lásky.