Rekapitulácia

 

21.06.2010

Občas nezaškodí zrekapitulovať aj vlastnú tvorbu. Môj Anjelik - Somárik ma nedávno pochválil, aký fajn článok som napísala o roku 2012. Celá natešená som si ho po hrozne dlhom čase prečítala opäť a celkom subjektívne som nadšene súhlasila s tým, že má pravdu. Je fakt fajn. Famózny. (Som neskromná, sorry, ale chcem byť.)

A tak som si začala čítať svoje prvé články, prechádzala som cez karty, anjelov a tak. Zistila som, ako ďaleko som sa dostala, ako sa moja situácia vyvíjala, ako si vlastne sama radím z minulosti. Ako idem vpred a ťahám so sebou všetkých, ktorí o to stoja. Hm, redukujem počet - až jeden. Zvyšok ostal ďaleko za mnou, len už necítim zvláštny smútok víťazov, ten mám našťastie za sebou. (Personifikovaním by som povedala, že keď vietor odvial bielu pásku z mojich očí a ja som konečne pustila hnedý most, svetlo sa rozostúpilo a zbadala som pupočnú šnúru, ktorá ma ťahala vpred a gumovala pocity viny, že ostatných nechávam tam vzadu. Čakal ma tam Učiteľ a Žiak v jednom. Jednoducho kinderko. Niekto, kto za to stojí a komu sa oplatí venovať svoju energiu už len preto, že je to obojstranné. Ako mi nedávno v "pokeci" vysvetľoval Krídlatý, ak už sa nemáš pri niekom čo naučiť, musíš ísť ďalej s niekým  iným, nezávisle od toho, o aký vzťah ide. A tak idem...)

Domov mi pribudli nové karty - Rady anjelov na každý deň, od Doreen. Mám ju rada, jej tvorba je naozaj tak láskavá, nenájdete tam kartu, ktorá by k vám bola hnusná, aj keď vám s láskou "nacape" poza uši. Pracujem s nimi cca štyri dni a nestíham sa čudovať, jak sa ma Anjeli láskavým spôsobom snažia uzemniť. Milujem ich výchovné prostriedky. Jemne ale rázne. Darmo. Presne vedia, čo potrebujem. Najúžasnejší je na nich fakt, že sa môžete pýtať čo chcete, oni vám aj tak odpovedia na to, čo cítite naozaj. Preto ten výklad občas nedáva zmysel. Aj pre mňa je často nemysliteľné si čo to priznať ale oni nemajú zľutovania. Nedávno som v nejakom článku písala, že si tak poletujem a oni mi dnes šplechnú medzi oči, že Zlatá moja, čo tak sa uzemniť a prestať lietať s hlavou v oblakoch? A nemilujte ich.

Ďalšou mojou najnovšou etapou sú kamene. Ide o to, že aby som zrejme nebola unudená, tak mám v ezoterike obdobia, kedy sa viac venujem niečomu pred ostatnými vecami. Teraz som pošahaná minerálmi. Niežeby som niekedy nebola, ale toto je obdobie, kedy mi pribúdajú jak jablká na rodiacej jabloni. Hanbím sa, ale ešte som sa nedostala k tomu, aby som ich dala na stránku. Zvyčajne ma nájdete s nosom zaboreným v knihách o drahých kameňoch alebo visím u Helar, kde čítam rôzne reálne skúsenosti "kamienkárov". Samozrejme, sama vyzerám jak kamienkový strom - ovešaná, ale spokojná. Najviac ma ale pobavil fakt, ako rýchlo sa mi podarilo "pošahať" aj niekoho ďalšieho. :o))) No svedčí mu to. Má neskutočný dar, ktorý treba rozvíjať a už ho zo svojich drápkov tak rýchlo teda nepustím. Pretože tým, že učím jeho, sa učím aj ja. Aké jednoduché, no nie?

Popri tom všetkom si uvedomujem, že moje skúsenosti, ktorými som prešla, veci, ktoré som kedysi písala sa odrazu stávajú neskutočne reálnou realitou v tom význame, že si občas pripadám jak kráľ Šalamún. Čo s anjelmi v uchu nie je až tak ťažké.

Psychický útok a ochrana pred ním. Toto je ďalšia vec, ktorú možno napíšem aj ako samostatný článok - možno. Ale neľutujem euríky vynaložené do knihy, ktorá o tom pojednáva. V niektorých častiach som sa neskutočne našla. Tak sedím s prepisovačkami a veselo zvýrazňujem všetky zaujímavé myšlienky.

Duchovná numerológia - dosť často sa sama od seba prihlási k slovu a asi tak týždeň dozadu som sa k nej opäť vrátila, aby nezapadla prachom. Dokáže mi často pomôcť, ak si potrebujem overiť moje emočné vnímanie voči iným.

No, ale mi to odsýpa, tá rekapitulácia mojej ezočinnosti. Karty tarotové trocha ostali na boku, ale z času na čas ich beriem do rúk, len tak, na podržanie.

Ono, zabudla som ešte na čosi, čo s ezoterikou ako takou nemá nič spoločné, no čo ma dosť vzalo - čítanie kníh o upíroch, bohoch a hlavne ich romantických láskach, kde ten nádherný cit zvíťazí nad všetkými kliatbami. Joj, občas potrebujem aj takúto romantiku, ktorá ma presýti skrz na skrz. A potom sa čudujem, že ma anjeli musia ťahať na zem. Ha.

Nuž, možno aj vám občas pomôže si prejsť čo to zo starej tvorby - vašej, mojej, jej, jeho... To je jedno. Občas povieme čosi, čo sa neskutočne reálne splní. Spomenula som si na super výrok:

MYŠLIENKA JE TOU NAJMOCNEJŠOU SILOU NA TEJTO PLANÉTE. 

Inými slovami, čo vysielame, to sa nám vracia, myšlienkou ovplyvňujeme seba, iných. Čo chceme, to dosiahneme.

Keď som bola v šiestom ročníku na základnej, strašne sa mi páčil jeden chalan z nášho paneláku. Celé leto do siedmeho ročníka, teda celé prázdniny som presnívala o tom, ako sa do mňa ten "hezoun" zamiluje. Predstavovala som si to v mnohých obmenách, situáciách, no neviem prečo som mu nakoniec vždy povedala nie. Asi som sa chcela robiť zaujímavá, že ho vlastne ani nechcem, nech si chlapec nenamýšľa.

Začiatkom siedmeho ročníka nás vyhnali niekam do prírody, už ani neviem na čo. No a môj sen sa odrazu zhmotnil. Chalan, čo si mohol vyberať mi odrazu vyznal lásku (v rámci vekových možnosti, prosím, išlo o platonické randenie). Skoro som odpadla. A myslím, že som aj normálne robila drahoty, aby sme nakoniec akože spolu chodili. Jaaaaaj, to boli časy. Vždy sa pri tejto spomienky usmejem, lebo keď som potom ležala doma v posteli, mala som taký pocit (doteraz si ho pamätám), že som asi bosorka, že viem čarovať myšlienkami.

Nuž, vtedy som nemohla tušiť, že raz o tom niekto napíše knihu - knihy. Myšlienka je naozaj silná čarodejka.

Preto nemyslite na nikoho v zlom, vieeeem, je to ťažké, sama s tým občas bojujem, ale už keď sa musíte vyzúriť, aspoň tomu človeku neprajte nič zlé. Naozaj ani nebudete tušiť, ako ho to môže zasiahnuť. A kedy sa to vráti vám.

Myslím na vás... V dobrom. Myslím na to, že tam niekde je môj OSUD...