Na stránke U Helar (http://helar.wordpress.com) sa v jednej téme opýtala istá diskutujúca, čo si myslíme o anjeloch. Akí naozaj sú. Láskaví, milujúci, ochotní pomôcť alebo len mocné bytosti, ktorým na ľuďoch nezáleží.

Odpoveď od Helar, ženy, pred ktorou ja hlboko snímam klobúk, predčila všetko, čo som mohla očakávať. Mala som predstavu, moju predstavu o tom, ako by to asi malo byť. Len som to nevedela presne pomenovať. No Helar aj keď sa jej čiastočne priblížila, predsa len niektoré veci ukázala v takom svetle, ktoré by sme vidieť možno ani nechceli. Veci, ktoré odporujú nášmu videniu, našej viere v to, ako by to malo byť. Lebo my by sme to možno chceli vidieť INAK. Ale pravdou je, že to tak nie je. Dala mi konečne jasno v tom, čo som nevedela uchopiť a presne pomenovať. Vymedzila mantinely. Ďakujem za presnú definíciu, s ktorou sa stotožňujem aj ja.

Preto som si dovolila jej odpoveď uverejniť aj na mojej stránke s tým, že hore nájdete odkaz na jej stránku a všetky komentáre. S Helar sme uzavreli dohodu o používaní a kopírovaní materiálu, takže je to OK.

V žiadnom prípade vám nejdem vnucovať Helarin názor. Je to len jeden z mnohých pohľadov a je na každom z nás, čo si z toho vezmeme a čomu chceme veriť.

Helar, ideš...

Pravda je niekde v strede. To, čo nám najviac prekáža, je naše “antropomorfné” videnie anjelov. Vkladáme do nich ľudskú dušu, ľudské vlastnosti a ľudské hodnoty - a oni nič z toho nemajú… Tiež som nebola vždy taká múdra! Toto, čo píšem, viem sama niečo vyše týždňa - a naučila som sa to “the hard way”, na vlastnej koži. Vlastne ma na to upozornila až Gaia. Celý čas som mala problémy s anjelmi. Stále sa správali nejako inak, menej empaticky, než by som bola očakávala… Raz som už Michaelovi hodila v zúfalstve na hlavu: “Ak vy ste anjeli, bolo by mi lepšie v Pekle!”. A on miesto toho, aby riešil môj problém, že mi nie je dobre, ihneď ochotne korigoval môj informačný stav: “Vieš, Peklo nie je…”
Môj postreh: Anjeli sú energia. Nič viac a nič menej. Mocná, absolútne vyvážená energia, obsahujúca úplne všetko. To, čo z nich vnímame, nasadzujú podľa situácie. Ich pohľad je veľmi široký - ďaleko presahujúci naše obmedzené ľudské videnie. Nepodliehajú našim ľudským predstavám o “spravodlivosti”, “zásluhe”, “dobrote”. Ich princípom je účelnosť a zachovanie nerušeného toku vecí = plnej funkčnosti systému, ktorého sú súčasťou.
My sme pre anjelov vítaný študijný materiál. Nerozumejú nám. Vedia, čo robíme, čo hovoríme a čo si myslíme. Nevedia, čo cítime. Toto ich vždy nesmierne zaujímalo a tam som hodne vysvetľovala - a na vlastnej koži som potom preciťovala, s akým malým úspechom… Niekedy sa snažia prísť našim pocitom na kĺb - napríklad preberú na chvíľku niečie telo. Ale len čo ho preberú, “odstavia” jeho nervovú sústavu - a zasa nemajú ako sa dostať k “chémii pocitov”. Gaia ma naučila rozlišovať medzi emóciami (= schopnosť cítiť) a pocitmi (= cit so svojím začiatkom, priebehom a koncom). Anjeli majú schopnosť emócie; čo im chýba, sú naše ľudské pocity, ktoré tento život robia takým zábavným…
Anjeli nás od princípu majú radi. Mávame prekvapivé (= nelogické) ťahy a patetické (= neúčelné) postoje. Sme veselí a beháme hore-dole po ich “obrazovke” ako Mickey Mouse. Ale keď sa niekedy dostaneme do cesty vyššiemu princípu alebo našej vlastne karmickej lekcii, nemajú na výber - nechajú nás to “vyžrať”. Prejavia súcit a plní súcitu nás potom poriadne nakopnú do zadku. A keď veľmi kričíme na prostest, tak niekedy povedia: “Prepáč.” (Pánečku, čo som sa ja toho “prepáč” napočúvala! Už dnes, keď mi začne kyvadlo ukazovať PR, tak frflem, že ešte jedno “prepáč” a začnem zavýjať! )
A hlavne to posledné - prestaňme si myslieť, že anjeli sú tu na to, aby nám, ľuďom, bolo dobre! Oni kašlú na to, či nám je dobre alebo nie. Sme tu na to, aby sme sa učili. Oni udržiavajú v chode systém, ktorý nám umožňuje učiť sa. My máme optiku jediného ľudského života (a to práve toho nášho), ale oni nás vidia v svetle nášho konečného vzostupu - a z tejto perspektívy sú všetky príkoria úplne smiešne a epizódne! My sa bránime, že nám je dnes zle, ale oni vidia, ako dobre nám bude v budúcom živote - a tak nie sú až takí útlocitní pri voľbe svojich prostriedkov, ako by sme boli my, lebo to je naša koža. Je to ako pri výuke bojových umení. Kým nedostanem od majstra na kožuch, nenaučím sa poriadne bojovať. Nuž tak na kožuch dostanem… To je logika veci a to je aj logika anjela.
Ak človek na svoj najbližší rast potrebuje milujúcu podporu, v anjelovi nájde tú najmilujúcejšiu a najpodporujúcejšiu bytosť, akú si vie predstaviť. Žiaľ, len málo lekcií v živote sa dosahuje prostredníctvom milujúcej podpory… a tak v anjeloch nájdeme presne to, čo potrebujeme, aby sme spirituálne narástli - a keď to má byť okovaná čižma v našom sedacom svale, tak to bude okovaná čižma v našom sedacom svale! Nepríjemná, ale vysoko účinná.
Zo mňa anjeli zodrali kožu zaživa - a môžem povedať, že dnes im za to z hĺbky srdca ďakujem, hoci v priebehu procesu som jačala ako zakáľané prasa.