Pokoj duše a láska

 

10.09.2010

Keď som začala tvoriť na SaRwebe kapitolu o ezoterike, medzi prvé články patril aj príspevok o Pokoji v duši. Vtedy som ho naozaj cítila a bola som si vedomá jeho krehkosti. Čas však ukázal, že pokoj je pocit relatívny. A chce to naozaj ešte veľa práce na tom, aby sa stal súčasťou našej osobnosti.
Týmto sa chcem poďakovať Marťanovi, ktorý sa ma v tom čase snažil naučiť niečo, čo som síce rozumom chápala, srdcom chcela, ale... Na určité veci naozaj treba dospieť, prejsť si peklom a začať hľadať seba.
Ďakujem Ti za snahu, pochopila som veľa vecí. Aj tie, čo ma tak strašne boleli. Aj tie, ktoré som odmietala vidieť. Všetko má svoju príčinu, reakciu aj dôsledok. Ďakujem, snaha sa cení. Nie som práve najlepší žiak, ak to nekorešponduje s mojim vnútrom. Ale aspoň som pochopila...
Čas a krídlatí chceli pre mňa pokoj v trochu inej podobe, ako som si predstavovala ja. Bola som v tomto tvrdohlavá (darmo, rožky sú rožky).
Prečo to vlastne píšem a kde je tu láska? Nuž, pokoj sa dá nájsť aj vďaka láske. Pokoj sa dá nájsť aj vďaka miliónom ďalších maličkostí, ktoré oslovia vašu dušu. Veľmi som ten pokoj chcela. A ďakovala Marťanovi za to, že mi ukázal ako vyzerá, hoci sa nezvykol zdržiavať pridlho.  Ale bol. Vedela som, kam sa chcem dopracovať.
Som tam.
Našla som ho v čase, keď som bojovala na absolútne inom fronte mojej duše. Keď mi krídlatí nenechávali čas veľmi vydýchnuť a silou mocou ma tlačili do situácii, kde sa pokoj nenachádzal vôbec. Keď som konečne s nimi prestala bojovať a začala vnímať KAM ma to vlastne ťahajú.
V jednom článku som písala, že najťažší boj je ten so sebou. Nuž, môžem povedať, že po všetkých definitívach o ktorých som si myslela, že sú definitívne, sa nakoniec ešte ukázalo jedno. A až to ma posunulo konečne tam, kam som mala skončiť. S pokojom v duši. Úsmevom na tvári. S krásnou nostalgiou a prekrásnymi očakávaniami. Nie budúcnosti, ale toho čo ma čaká v najbližšej chvíli, čo je TU a TERAZ.
Láska je zvláštna čarodejka. Prišla a nepýtala sa, či ju chcem. Odmietla byť nováčikom, stala sa súčasťou – takou, ktorá vlastne nikdy neodišla. Len čakala na svoju príležitosť a nechávala priestor na ostatné skúsenosti. V tomto prípade nešlo o lásku klasickú s tradičnými postupmi.
Jednoducho bola. Priniesla so sebou človeka, ktorého moja duša poznala veky. Ukázala, čo sme postrádali, nedala nám možnosť nevnímať ju. Rozprestrela krídla pokoja. Dala nám pocit, že čo sa má stať, to sa skrátka stane, bez ohľadu na všetko okolo. Takú výnimočnosť je naozaj ťažké nájsť.
Ďakujem Univerzu za všetky skúšky, ktoré mi boli udelené. Za skúsenosti, anjelov, ľudí a vedomosti. Za znamenia a dary. Za neúnavnosť krídlatých a správnu taktiku. Za možnosť spomenúť si. Mala som možnosť vidieť minulosť aj budúcnosť. V inom ponímaní, ktorý sa nedá vysvetliť, no ktorý mi dal podstatne viac než čokoľvek iné.
Všetko má svoj zmysel. Aj keď ho v danej chvíli nevidíme. Užívam si to, čo som konečne našla. Pokoj v duši, ktorý neodchádza. Pokoj, ktorý mi dáva krídla. Pokoj, ktorý ostáva, aj keď je mi ťažko. Neviem, či tu bude navždy, netuším, čo všetko ma v živote čaká. Videla som len to, čo som vidieť mala. Čas v našom ponímaní je chápaný inak, ako tam hore. Tam, kde žiaden čas nie je, všetko je vlastne naraz.
Paradoxne som sa tam ocitla práve vďaka najťažšiemu rozhodnutiu v mojom živote. Rozhodnutiu, ktoré ma stálo veľa síl. No dalo mi pokoj. Ten krásny láskavý a šťastný, keď viete, že máte kde načrieť. Dalo mi človeka, ktorého ku mne krídlatí pripútali pupočnou šnúrou už veľmi dávno. Dali nám ten najkrajší a najvýnimočnejší dar. Dali nám výnimočnosť a možnosť byť samými sebou.
Som vďačná osudu za všetko. Som v predstihu vďačná aj za to, čo príde. Teraz už viem, že nech to na tomto svete skončí akokoľvek, pupočná šnúra ostáva. Aj keď sa opäť narodíme... To čo si vás má nájsť, nepozná hranice času...  Viem svoje. Videla som to...
Ak ste to našli, buďte za to vďační. Nie preto, lebo musíte, ale preto, že chcete.