Pokoj v duši

Dolinami cesta úzka, nekľudná pieseň nechce ustať. Utíchol les, osirel háj, milému svojmu zbohom dnes dám...
Ak súdiť ťa chcú, nech súdia len,
Tých čo neprajú pokoj duši boľavej,
Ak súdiť ťa chcú,
Nech vinia mňa,
To, čo potajme nosím v srdci, nespália...

 

Sú to len slová piesne, ale akoby ich Jana Kirschner písala pre mňa a možno aj pre vás... Majú svoju váhu, svoju pravdu.
Pokoj v duši je vec veľmi drahá. Nevyrovná sa mu skoro nič. Má priaznivý vplyv na našu psychiku ako aj na fyzické zdravie. Ak ste pokojní, všetko sa darí, pokoj je šťastie, zdravie, radosť... Aspoň ja to tak cítim.
Keď píšem tieto riadky, spomínam na búrky v duši, na tornáda v hlave, ktoré dokázali poriadne zamiešať karty v mojom živote. Trvalo naozaj dlho, kým som našla ten pravý orechový pokoj (v mojom prípade kokosový). Nie je to teda jednoduché a aj keď ho mám, neznamená to, že je tu vždy. Život je ako počasie. Raz slnečno, inokedy prídu mierne prehánky, občas hromy a blesky. Plačete nad zlým osudom, nariekate a hneváte sa na celý svet. Máte pocit, že nič nie je spravodlivé, chcete to, čo mať nemôžete. Vtedy nechám ego, nech si trocha poplače, je to najrýchlejší spôsob, ako prísť na to, že fígeľ je v uhle pohľadu. Mám to, čo chcem. Možno iným spôsobom, ale mám. Upokojená duša je ako jazero, pokojné s občasnými vlnkami a s teplými slnečnými lúčmi, ktoré sa hrajú na jeho hladine. Vytvárajú nádhernú iskrivú žiaru, ktorú si treba uchovať...
Môjmu srdcu veľmi blízky Marťan má na pokoj v duši vlastný tajný recept, ktorý mi už roky ordinuje po kvapkách. Naliať ho do mňa by totiž nešlo. Na to som príliš tvrdohlavá. Aj keď sa snažím učiť z chýb iných a vážiť si to, čo mám, niekedy potrebujem vlastnú lekciu. Občas by som chcela byť ako on, s pokojom anglického Marťana zvládať to, čo ma najviac bolí, to, čo nemôžem zmeniť. Ale učím sa. Ak budete kvapkať vodu na kameň, urobí sa v ňom diera. Ak budete užívať kvapky pokoja do duše, odrazu ho bude plný pohár, ktorý môže pokojne pretiecť, neublíži, naopak, pomôže. Ďakujem za trpezlivosť, keď medicínu občas vypľúvam. Viem, že teraz je zo mňa naozaj dobrý pacient. Vnímam pokojné vlnenie a ďakujem zaň. Teraz už viem, že nech príde čokoľvek, viem, kam sa chcem potom dostať, čo chcem cítiť. Ďakujem anjelským krídlam za objatia a svetlo v duši. Ďakujem všetkým a verím, že tak, ako som našla pokoj ja, nájdete ho aj vy ostatní.
Vrátim sa k slovám piesne o pokoji v duši. Netrápte sa tým, ak vás niekto súdi, nedajte si vziať svoj pokoj, svoju oázu. To, čo nosíte v sebe, to jediné vám nik vziať nemôže, len ak mu to dovolíte. A to predsa nedopustíme...

Scarlett