ODKAZ PRE...

12.08.2010

Mám v hlave plno myšlienok, ktoré by som rada prezentovala, ale akosi sa neviem donútiť písať. V poslednom období som mala úžasné dni. Myslím, že som statočne lietala a teraz pociťujem skôr potrebu byť pri zemi ako niekde hore v oblakoch.

Prešla som skoro celé Slovensko, prežila nádherné chvíle s ľuďmi, s ktorými som chcela byť, videla kadečo nové a hlavne som všade narážala na moje obľúbené kamienky. Nazvláčala som ich domov plno. Pribudli aj ďalšie karty a kopec kníh.

 Nová známa, ktorá mi neskutočne sadla a ukázala aj iné pohľady na ezoteriku, humorný postoj k mojim nazvime to darom, ktoré podľa nej mám. Ona sa smiala a mne hlavou vírili myšlienky, kto z nás dvoch je viac pošahanejší.

Potom prudký let smerom dole, keď ma tam ťahala negativita istej osoby, pre mňa síce nepodstatnej, ale v poslednom čase často frekventovanej - aspoň v rozhovoroch.

Ono je ťažko bojovať s veternými mlynmi, ťažko je riešiť neriešiteľné, ak to ani nie je v mojej moci.

Najskôr som to chcela nechať tak, tváriť sa, že problém nie je. Potom mi došlo, že tadeto cesta nevedie. Je lepšie sa tomu postaviť čelom. V rámci možností, ktoré mi boli dané, som mohla urobiť naozaj len veľmi málo, ale to som spravila. Poskladala som si mozaiku, zistila reálne skutočnosti a nechala pracovať intuíciu, tú ktorú som pri dotyčnej osobe odložila nabok. Chyba. Čo už, všetko má svoj dôvod. Aj toto. Je lepšie vedieť, odkiaľ na vás číha tichý nepriateľ ako dúfať, že žiadny nie je.

Po pár dňoch som toho mala naozaj dosť. Ale všetko má svoju postupnosť. Začiatok, do ktorého ma nanútili anjeli. Ich transparenty v mojej hlave ma už fakt unavovali. Silou mocou chceli, aby som sa tomuto pre mňa dosť nepríjemnému a hlavne citlivému problému postavila. Stred, kedy tej negativity bolo toľko, až som mala chuť naozaj ujsť. Teraz som vo fáze konca, keď pociťujem vnútorný pokoj, pocit, že ten batoh musím dať preč. Snažím sa o to a dnes poobede som zaspala ako bábätko, keď som si vizualizovala, ako všetko to nepríjemné ide preč, ako s tým posielam veľa dobrého, dve strany jednej mince.

Oceán omýval moje nohy, ani hromy búrky ma nezobudili.

Tieto písmená by mali byť tou povestnou bodkou za niečím, s čím sa síce určite ešte stretnem, ale už to nechcem riešiť. To, čo som potrebovala, kam ma krídlatí tlačili, som spravila. Aj podľa nich je to už pre mňa uzavretá kapitola. OK. V poslednom čase akosi často zatváram nejaké dvere. No tieto zabuchnem s radosťou.

Ak si to náhodou dotyčná osoba prečíta, ak sa tu náhodou nájde, ak pochopí, že viem, nuž, mám pre ňu odkaz.

Prajem Ti na Tvojej ceste životom len to najlepšie. Nech máš v duši pokoj, v srdci lásku, úsmev na perách a šťastie v oku. Nech sa Ti darí na tej Tvojej ceste životom, nech dôjdeš tam, kam smeruješ - ak je to cesta dobra. Ak máš ísť inam, radšej blúď... Veď ten správny smer sa každému z nás ukáže, len ho treba nasledovať. Nezabudni, že existuje veľa možností, veľa ciest, veľa alternatív, že nič nie je rovnaké a aj my ľudia sme rôzni. Každý z nás ide tou svojou cestou necestou, kde si musí nabiť papuľku, ak už na to príde. Prajem Ti veľa svetla a hlavne - ZABUDNI na mňa.

Ďakujem.

THE END.

Tak to by sme mali.

Myslím, že najnovšie urobím jednu vec. Vezmem si od ezoteriky, vlastne od mojej rýchlosti napredovania dovolenku. Potrebujem pokoj. Chcem sa venovať kartám, ale takým strašne slimačím tempom, len ich premieľať v rukách a nechať plynúť ich tichú múdrosť do mojej duše. Chcem sa len tak dívať na moje minerály, ktoré mám všade. Hladkanie lešteného alebo surového povrchu kameňa ma veľmi upokojuje. Gagát, ktorý milujem... Chcem len tak relaxovať na tónoch od Devy Premal. Om Mani Padme Hum v jej podaní mi vlieva lásku a slnko do duše. Chcem vnímať anjelov ako pokojný prúd energie... Kecať s nimi o nesmrteľnosti chrústa. Chcem len tak filozofovať nad šálkou obľúbeného čaju, chcem sa smiať s človekom, ktorý je môjmu srdcu blízky. Chcem čítať, pozerať filmy, žehliť... Nechcem riešiť nič a nikoho čo na mňa pôsobí negatívne, chcem si užívať tú pohodu a rovnováhu, ktorú v tejto chvíli potrebujem a cítim. Je krehká, pretože dostala riadne zabrať. Čas sínusoidy chcem posunúť do neskoršieho obdobia. Chcem si nechať uležať v hlave všetky informácie, ktoré sa na mňa v poslednom čase valili. Bolo ich na tony a boli aj dobré a aj zlé.

Mala som v hlave naozaj veľa nápadov, projektov, mám na stránke rozpracované toľko, že by som sa mala zamestnať na plný úväzok.

Sama seba budem musieť donútiť, aby som momentálne nič nerobila. Potrebujem čas.

Odpustite mi, prosím.

Zrejme nejaký ten deň tu nič nepridám, nebudem pokračovať. Ale keď to na mňa príde, pribudne toho naozaj veľa. Ale nie teraz.

Možno to bude trvať týždeň, možno dlhšie, netuším, no potrebujem to.

Ak sa vyplnia slová dvoch pre mňa zaujímavých osôbok ohľadom mojej osoby a všetkého, čo ma čaká, tak ten oddych naozaj potrebujem. Potom to bude o držku a mne sa tá moja páči taká aká je. Nerada by som si ju nabila predčasne. Všetko má svoj čas...

Veľa svetla vám všetkým...