Nenávisť

 

06.04.2011

Čo sa vám vybaví pri slove nenávisť? Doteraz som ju vnímala ako pocit, negatívnu energiu, no od istého času začala nadobúdať konkrétnu tvár. Je to tvár človeka, reálneho človeka, ktorého som videla len na fotke, ale jeho pričinením vidím za slovom nenávisť práve tohto muža.  Má pokrivený úsmev, mračí sa a jeho aura je ako pred búrkou. Vnímam z neho emócie, ktoré na počudovanie tiež vidím. Nie sú príjemné ani na pohľad ani na pocitové vnemy. Vyzerá ako veľmi zdeformovaná osobnosť.
Nenávisť ako emócia nie je dobrá. Nevyhneme sa jej úplne, to by sme asi neboli ľudia, ale ide skôr o to, či sa ten pocit, ak nás z času na čas zasiahne, rozhodneme živiť alebo zmeniť. Tvár nenávisti pre mňa neznamená nenávisť z mojej strany voči danému pánovi. Aj keď dôvodov by som mala plnú skriňu. Mne je ho skôr ľúto. Život nám naozaj ukáže všetky odtienky ľudskej povahy a niektoré sú priam učebnicové z odboru psychológie či psychiatrie, alebo zrelé pre Doc. Chocholouška.
Určité veci nám nevoňajú, s inými sa nevieme alebo nechceme stotožniť, ďalšie nás iritujú, mnohé rozčuľujú, rozplačú alebo urazia. Myslíte, že z týchto dôvodov môže vzniknúť nenávisť? Že by vôbec mala vzniknúť?
Nenávisť je dosť silný cit. Nenávidené jedlo, vec, udalosť, človek... Prečo vlastne nenávidíme? Čo NAOZAJ stojí za nenávisťou? Po istej skúsenosti musím skonštatovať, že najbližšie k vyvolaniu spomínaného negatívneho pocitu je obyčajná urazená ješitnosť. Všetci z nás sme svojim spôsobom ješitní. BEZ VÝNIMKY. Len niektorí sa s raneným egom vysporiadajú po svojom, porozmýšľajú, širokospektrálne zvážia všetky pre aj proti, dôsledky a vzbĺknutá nenávisť je fuč. Drvivá väčšina však chvíľu ešte nenávisť živí, utápa sa v nej, ale keď sa nalogá tej negativity, zistí, že ich to ťahá ku dnu a vykašlú sa na to. Jednoducho zabuchnú dvere, vylúčia zo života iritujúce prvky a idú spokojne ďalej, očistení. No a potom je tu ten posledný zbytok, bohužiaľ, neviem koľko ich je, nie veľa, ale aj to má efekt ako atómovka. Poznám dvoch takých ľudí. Muža a ženu, čo si vzájomne pomáhajú živiť svoju nenávisť voči nimi vybranými ľuďmi. Zaráža vás to? Myslíte si, že preháňam? Nie. Ani nemôžem, aj keby som chcela. Opisujem len vlastnú skúsenosť, keď tá nenávisť je obrátená proti mne.
Svojho času som chcela poradiť človeku, ktorý strácal súdnosť. Myslím, že som nevystihla správny čas. Súdnosť už dávno u neho nebola. Rozmýšľam, že vlastne ju asi ani nemal, pretože bola prekrytá nevýslovným egom plným ješitnosti, pocitom egocentrizmu, arogancie ale maskovanej v sladkých rečičkách, no s nekompromisným krédom: Kto nesúhlasí so mnou, je proti mne. Stačila chvíľa virtuálneho nesúhlasu a mne sa podaril husársky kúsok. Mala som posledné slovo. Maličkosť, somarinka, nezhoda v jednom bode a hľa... Človek, ktorého som osobne naozaj nikdy v živote nevidela a už po tom ani netúžim, ma nenávidí priam urputne. Mne to príde až chorobné.
Na začiatku ma to mrzelo, potom som bola vytočená, teraz sa smejem a zastavuje sa mi rozum. Viem sa pred tým chrániť, no nie je to príjemné. Myslím, že tomuto sa hovorí: utopil by ma v lyžičke vody. Stala som sa v jeho živote stredobodom pozornosti, vyhľadáva ma kde len môže, uráža, mstí... Ale za čo? Za urazenú mužskú ješitnosť. Svojim spôsobom ma vyzdvihol na vysoké miesto. Spravil zo mňa niekoho, kto v jeho živote zohráva dôležitú úlohu. Pre mňa je však nešťastným človekom, ktorému sa chcem vyhnúť, ktorého je mi ľúto, no pred ktorým sa musím aj brániť. Svojsky, s humorom, ignoráciou. Aj keď nás delia hranice štátu, emócie hranice nepoznajú.
A prečo tento článok? Táto príhoda? Z viacerých dôvodov.
Už ho to drží viac ako rok a to podľa mňa prekročilo všetky hranice zdravého rozumu, klasifikovala by som to pomaly za chorobu, posadnutosť a chcem, aby ste si všetci uvedomili, kam môže dospieť ten, kto nezvládne občasné záblesky nenávisti. Klamala by som, ak by som tvrdila, že istú chvíľku som k nemu nepociťovala podobný cit, ale naozaj to bol len záblesk. Mám veľa chýb, nie som dokonalá, dokážem pocítiť prudkú zlosť voči ľuďom, čo ubližujú mne alebo mojim milovaným. Pud ochrany... Ale veľmi rýchlo mi došlo, že tadeto cesta nevedie a že vzájomná nenávisť ešte nikdy nič nevyriešila. Môžem ísť pokojne ďalej, dokonca by som na neho aj zabudla, nebyť toho, že sa pripomína, že 90% jeho myšlienok je vysielaných voči mne a ja ich bohužiaľ zachytávam.
Chcem, aby ste zvážili, čo vysielate. Myšlienka je silná čarodejka a má neskutočnú moc. Slová ju len umocňujú. Moja myšlienka je nasmerovaná k tomu, aby sa ľudia akceptovali. Je utópiou veriť, že všetci sa budeme milovať. Až na takýto vysoký level ešte pripravení nie sme. Verím, že všetko čo vyšleme, sa nám vráti. Viem to, na vlastnej koži som pocítila neuvážené výroky. Našťastie nešlo o nič dramatické. Ale jednoducho je to FAKT. Preto sa snažím odpúšťať, aj keď je to veľmi ťažké. Preto sa snažím myslieť inak, nedovoliť negativizmu, aby pohltilo moju dušu. Chcem lietať, smiať sa a vedieť, že si tak pripravujem krásnu budúcnosť. Čo ale čaká toho, kto vysiela len negatívne veci? Čo inému praje zle a preklína? Čo sa mu VRÁTI???? Úprimne? Bojím sa na túto otázku odpovedať. Ako zastaviť človeka, ktorý žije len pre nafúknutú pomstu, nenávisť a trpí narcizmom? Čo mu Univerzum pošle späť?
Jedna moja známa sa raz v debate o ezoterike vyjadrila veľmi trefne. „Všetko dobré čo urobíš sa ti vráti späť. Všetko zlé, čo vyšleš, sa ti vráti trikrát.“
Je mi ho len ľúto. Vyskúšala som všetko možné, aby som to zastavila. Nedá sa. Nemôžeme zmeniť slobodnú vôľu človeka a ako sa hovorí, kto chce kam, pomôžme mu tam. Nuž, on si vybral svoju cestu, ja tú svoju. Chcem byť tým, čím som v očiach anjelov. Chcem žiť tak, aby som mala so sebou dobrý pocit a ten nemám, ak by som mala nenávidieť. Skôr ma rozzúrite, než donútite nenávidieť.
Prajem vám všetkým, aby ste v živote nemuseli čeliť nenávisti, či už ide proti vám alebo z vás. Ani jedno z toho nie je dobré. No to druhé vám na pokoji a šťastie nepridá. A už vôbec nie na duchovnom raste, ak oň teda stojíte...