Anjeli a ja

Hádam mi veriaci ľudia odpustia nasledujúce riadky. Veriaci v zmysle viery v to ich náboženstvo.

Chcem len napísať svoj názor, ako to vidím svojimi očami po rôznych skúsenostiach.

Kresťanstvo ako také je fajn. Idea je nádherná. No z historických faktov mi vychádza, že VIERA v Boha bola zneužitá na manipuláciu. Neprináleží mi nikoho odsudzovať či posudzovať. Na to je vyššia sila. Križiacke výpravy v mene Boha, inkvizícia a upaľovanie bosoriek preto, lebo to poslúžilo k posilneniu moci a vyvolávalo strach pred všetkým, čo sa v tom čase vymykalo poznaniu – myslíte, že toto chcel Boh? Kto nevyje s nami je barbar. Rôzne genocídy, lebo ľudia vyznávali prírodu alebo iný názov a nie Boh? Nazývam ho Bohom, lebo takto sa to jednoduchšie pochopí. Osobne si myslím, že nejde o bradatého uja, čo sedí na obláčiku a pozerá sa dole na svet. Na nebi, odkiaľ riadi kto pôjde do nebeských brán a kto do pekla. Musí existovať niečo silné, dostatočne vyspelé a plné lásky, energie. Pokojne to volajme Boh.
Veriť v neho je jedna vec. No veriť vo všetko to zastrašovanie? Myslíte si, že by chcel, aby sme sa pred ním len plazili a triasli sa, ak niečo nedodržíme?
Myslíte si, že Boh, Alah, Mohamed, Budha, Manitou atď... chcú, aby sme viedli vojny? Aby sme sa vraždili? Myslíte si, že chcú, aby v ich mene sa konali zverstvá? Ja nie. Neverím a nikdy veriť nebudem. Slovo Boh, jeho poňatie a podstata sa stali komerčnou záležitosťou. Ak nebudeš poslúchať, pôjdeš do pekla... Existuje peklo? Áno, ale tu, na Zemi. V nás. Nie po smrti. Všetci, čo sa venujú duchovnej oblasti – nemám na mysli farárov, vedia, že všetko je o láske. Je aj temno, ale to je strach. To je náš démon, naše peklo.
Myslíte si, že Boh sa rozhodol, že bude viera katolícka, pravoslávna, gréckokatolícka, luteránska, evanjelická, židovská, moslimská a tak ďalej a tak ďalej? Že každý z nich má iného Boha? Lepšieho? Väčšieho? Strašnejšieho? Láskavejšieho? Och, nie... Ten niekto tam hore z toho musí roniť slzy.
Dokonca je Boh americký. Fakt. Koľkokrát počujem v televízii Boh žehnaj Amerike. A najlepšie na tom je, že to zvyknú v tých filmoch hovoriť, keď sa ide do vojny. Výborne. Boh zrejme absolvoval aj vojenský výcvik.
Možno som sarkastická, no ja osobne oddeľujem vieru od náboženstva. Netvrdím, že k nejakej nepatrím. Väčšina z nás tam patrí. Niekam. Ale to neznamená, že sa s tým stotožňujem.
Ja verím v lásku. V to dobré v nás. Vo veci medzi nebom a zemou... V Boha láskavého, v anjelov. V pomoc a ľudskosť. Viem, že ľudstvo má slobodnú vôľu. Nekoná ako program, aj keď veľa vecí je predurčených. No nie do detailu, nie náš život, naše skutky. Hovorím tomu križovatky života. Keď sa musíte rozhodnúť, či pôjdete doľava alebo doprava. Hore alebo dole. Nech sa rozhodnete akokoľvek, je to vaša slobodná voľba. Chcete moc? Tak po nej pôjdete hlava nehlava a pomôžete si aj náboženstvom, ak je to potrebné. Úplne jasným príkladom sú politické strany, ktoré sa snažia presadiť to, čo im nevyhovuje, nesedí. V mene Boha a kresťanstva. Omyl. V skutočnosti je to v ich mene. Keď sa ráno zobudím a rozhodnem sa založiť nové náboženstvo, budem presvedčená, že len tá moja je tá pravá, je to preto, lebo to tak chcel Boh? On chce byť všade a vždy inak?
Je mi do smiechu, keď počúvam ateistov, ako tvrdia, že Boh neexistuje, lebo ak by existoval, neumrelo by dieťa, neboli by vojny a podobne. Len pri tom zabudli na jednu vec. Boh tu nie je preto, aby hral monopoly a posúval s ľuďmi ako sa jemu zachce. To by sme boli zbavení slobodnej vôle. Nebol by život, bol by Matrix. Bolo by to všetko tak sterilné. Taký život chceme? Taký život pre nás chce Boh? Pretože Boh je energia... A my ju využívame podľa svojej slobodnej voľby. My vytvárame nebo a my tvoríme aj peklo.
Nejdem polemizovať nad vznikom planéty, vznikom života, či bol veľký tresk alebo Adam a Eva. To je na každého vnútornom zvážení, čomu VERÍ. Teda aj ateista je veriaci človek. Všetci v niečo veríme.
Ľudský fanatizmus je nesmierne nebezpečný. Sú to mantinely, ktoré sa čoraz viac posúvajú, no nie v zmysle zdravého rozumu. Exaktná veda je krásna vec, odhaľuje veľa nového a ešte veľa zaujímavého objaviť môže. No ani veda nedáva odpovede na mnoho aspektov v živote. Je to len jedna strana mince. Okrem rozumu máme aj city. A tie patria kam? Duša človeka vie oveľa viac, ako človek rozumom dokáže pochopiť. A toto robí človeka človekom. Kombinácia rozumu a citov. Musí to tak byť. Inak by sme boli len stroje zamerané na jednu stranu. Logika všetko nevysvetlí. Intuícia ju často dopĺňa.
Preto si myslím, že kostoly nie sú pre mňa. To krásne je vo mne. Neuznávam šablóny, prečo by to malo byť tak a nie onak. Prečo sa toľko ľudí fanaticky modlí k Bohu, prosí ho o lásku a druhou rukou vraždí zas len v mene Boha. Moja modlitba je moja. Moje životné rozhodnutia sú zas len moje.
Nenabádam nikoho k tomu, aby bol individualista. Nie. Nevyháňam nikoho z kostolov, nebránim v slávení sviatkov, dodržiavaní tradícií, zaužívaných zvyklostí. NIE!!!
Len píšem, aby človek skúsil použiť aj rozum aj city. Aby rozmýšľal a precítil. Či je naozaj slobodným človekom. Či je dôležité to, ktorá cirkev je najmocnejšia. Ktorá veda je najspávnejšia. Čoho otrokom je. Náboženstva či vedy? Kam patrím a koľko nás tam je.

Nech každý ide tam, kam ho srdce ťahá. Kostol, knižnica, príroda. Len nech hľadá vyššie JA, nech EGO nie je dominujúce.

Veľa svetla vám na túto cestu...