3.3.2010

Zlatý tarot a výber kariet

Od prvého marca mám doma Zlatý tarot. Ako ho opísať? Jednoducho ZLATÝ... Karty priam hýria farebnosťou, dýcha z nich život a neskutočná krása. Či rub alebo líc, nemáte pocit, že sú to fádne karty. Videla som už viac druhov tarotu, každý je krásny, každý má v sebe niečo, čo vás privedie do úžasu alebo naopak, vôbec nenadchne.

Musím sa vrátiť k môjmu prvému tarotu. Mýtickému. To boli karty, ktoré ma oslovili a prelomili ten strach alebo nejaký rešpekt pred tarotovým výkladom. Jednoducho som vedela, že tieto karty potrebujem. S nimi som začala pracovať a učiť sa. Určite ich odporúčam každému, kto sa chce o tarote veľa dozvedieť. Je tam toho popísaného naozaj statočne. Z Mýtického som prevzala aj Keltský kríž, ktorý s obľubou používam. Spomínaný druh je založený na krásnych príbehoch starých báji a gréckych bohov. Legendy, mýty a povesti vám pomôžu na ceste fantáziou.

Aj keď sú však mojou srdcovkou, keď som už bola v tarote natoľko, že som nemohla von, predsa len ma oslovili aj draci. Tarot keltských drakov je úžasný, nádherný, je silný ale jemný. Občas sa smejem, lebo z času na čas na ne beriem lupu... Aby som lepšie videla tie malé krásne keltské ornamenty. Aj popis k dračiemu tarotu je fajn, hoc sa mierne odlišuje v niektorých častiach či výkladoch. Ale to nevadí, je to tarot, s ktorým sa dajú vykonávať aj kúzla a to je pre mňa dosť príťažlivé. Už som obehala asi všetky obchody a vykúpila rôzne farebné sviečky, čo predavačky privádzalo do pohybu s obočím nahor... :o)

Takto som sa pomaly dopracovala k Zlatému tarotu. Možno sa pýtate, načo mi bude toľko kariet. Hm, občas si sama kladiem rovnakú otázku. No cítim, že je to taký vývoj. Dosť dlho mi vydržal Mýtický. No keď som uvidela drakov, bolo to ako volanie domova. Neviem to popísať. A potom Zlatý. Aj keď ma najskôr nadchol ich kolega a to Tarot snov, z finančných a iných dôvodov som sa nakoniec rozhodla pre Zlatý. Neviem, či by som momentálne aj chcela iný. Jednoducho je to niečo, čo dotvára moje vedomosti, intuíciu. Každý z nich mi dal niečo,  čo zapadlo ako skladačka na svoje miesto. Netrúfam si povedať, či tento tarot je posledný a aký bude časový horizont nových kariet, ak nejaké budú. Je to o volaní, o vnútorných pocitoch. Skrátka viem a neriešim. Nepitvem to, len akceptujem. Tým som chcela povedať, že ak sa rozhodnete kúpiť si svoje prvé karty, nekupujte hneď tie na ktoré natrafíte. Dajte tomu voľný priebeh a nechajte karty, nech si vás vyberú. Koniec koncov, s tarotom som sa už hrala aj v minulosti, ale boli to len požičané karty, moje prvé dotyky a skúsenosti. Ale bola to len Veľká arkána a o malej som nemala ani len potuchy. Nesadol mi však. Boli na mňa dosť strohé, príliš odborné a filozofické. Neviem to opísať. Ani Crowleyho tarot, čo má Amonrea mi nič nehovoril v tom význame, tak a teraz si vás kúpim. Na to som musela zbadať Mýtický. Každý z nás sme individualita. Preto sa nám nemôžu logicky páčiť rovnaké veci. Môžeme mať podobný vkus, môžeme sa zhodnúť v mnohých veciach, ale určite nemôžeme byť úplne rovnakí. Niekde som čítala, že časom sa vám pokojne môže stať, že si odrazu s tým ktorým druhom prestanete rozumieť, jednoducho bude čas na iný. Hm, asi som niekde vpredu, lebo zatiaľ si rozumiem s každým, aj keď Dračí je z nich hádam najviac magický a o to ťažší. Nie je vyslovene zložitý, len je taký, skrátka dračí... Tajomný.

A teraz už naozaj k Zlatému. Tak tento by som hádam odporučila aj začiatočníkom. Z neznámeho dôvodu mi sadli najviac a najrýchlejšie. Je pravdou, že som ich aj najdlhšie čistila a doslova sa s každou kartou hrala. Ak sa nemýlim, trvalo mi to skoro tri hodiny. Len neviem, či je to preto, lebo sa hodia pre začiatočníkov, alebo preto, že už nejaké tie skúsenosti mám a tak nebol problém do toho vhupnúť. V každom prípade si myslím, že aj keď začnete týmito kartami, nič nepokazíte.

Ilustroval ich Ciro Marchetti, tarotom vás sprevádza Barbara Moore. Je to prvý "manuál", ktorý som prečítala SKORO celý. Ja to veľmi nečítam, okrem mýtického, ale ten je ako povesti a báje, tak to pokojne môžete brať ako beletriu. Barbara sa celkom príjemným, jasným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnala s tým, ako predstaviť tarot a jeho tajomstvá.

Pre vykladača je ale zaujímavá hlavne ilustrácia. Pretože karty môžete vykladať aj intuitívne, teda ich "čítate". Ciro vychádzal pri ich tvorbe z Rider - Wait tarotu. Inými slovami, aj keď chcel vytvoriť niečo nové, nemalo to byť nič revolučné, ale čosi, čo vychádza z osvedčených tradícií, čo je úzko späté práve s tarotom a tým Rider - Wait určite je.

Rada ich len tak držím v ruke alebo sa na ne pozerám. Máte pocit, akokeby naozaj žili. Zaujímavé je, že určité karty na mňa pôsobia priam magicky príťažlivo. Je to karta Diabol, Mág a Milenci. Tieto tri karty a samozrejme aj ďalšie sú pre mňa neodolateľné. Cirovi sa napríklad pri karte Diabol podaril husársky kúsok. Keď sa na ňu pozriete, máte pocit, že vás k sebe láka. Pre mňa je to silný symbol príťažlivosti, závislosti, pokušenia... Och, to je chlap... :o)))

Na začiatku som sa zľakla, keď som prelistovala knihu, že tento tarot bude mať aj opačné významy. Ale našťastie, Barbara na tom netrvá a ja  s ňou súhlasím. Podľa mňa je v tarote obsiahnuté všetko a vždy je to o tom dobrom aj zlom, takže opačný význam kariet nepoužívam. Držím sa rady z Mýtického.

Nuž, momentálne cítim, že som "plná". Že práve mám všetko to, čo chcem, potrebujem, čo ma volalo. Aj s anjelskými som mala také obdobia, kedy som stále potrebovala ďalšie karty. Teraz nie. Uvidíme... V podstate mám doma mytologických hrdinov, bohov, kelstských drakov a ich kultúru  a krásne "zlato"...