05.08.2009
Viete, kúpiť si karty je síce pekné a je to začiatok,
ale rýchlo to môže byť aj koniec. Či ste si vybrali dobre
alebo nie, to závisí od toho, ako rýchlo s nimi dokážete pracovať.
Nuž, najväčší problém mi robili Poslovia svetla, ale aj na
ne som sa časom naladila. V podstate potom to už išlo.
Anjelské – tam to trvalo len krátky čas a čo sa týka víl a
delfínov, okamžite ako som ich mala v rukách, som presne vedela,
čo s nimi.
Tu sa na chvíľu pristavím. Ešte kým som mala len poslov a
anjelské, kombinovala som ich spolu s cigánskymi a podľa vlastnej
fantázie no hlavne podľa vnútornej intuície som vedela, ako
ich mám vykladať. Nepotrebovala som žiadne návody a úprimne,
ak aj niekde boli, preskakovala som ich. Nešlo mi vykladať
karty podľa všeobecných pravidiel. Radšej mám vlastný štýl.
Bez toho, aby mi niekto niečo povedal alebo som sa to dočítala,
som si vynašla vlastný systém kombinovaný s viacerými druhmi
kariet. Prišla som na to, že mi to po prvé dáva lepší obraz
k otázke, po druhé to bola taká kontrola, pretože karty zvyčajne
podporovali jedna druhú. Ako sa hovorí, istota je guľomet...
Keď mi došli karty s vílami a delfínmi, zhodou náhod som sa
dočítala, že karty môžem kombinovať a AKO. Ha, a tu som sa
veľmi potešila, pretože to, čo tam radili, som vedela aj bez
nich. Akurát som mala inú kombináciu druhov kariet. Ale to
je jedno. Najnovšie môžem kombinovať výklad so siedmimi druhmi,
nakoľko toľko sad kariet mám. Lenže zas menej je niekedy viac.
Takže kombinujem len čisto anjelské bez anjelských srdca a
duše, tie naďalej ostávajú kartami na výklad len v oblasti
duchovna, na bežné životné situácie ich využiť neviem. Nechcú
ma v tomto počúvať. A ja sa nebudem s nimi hádať. Pomáhajú
ako vedia. Vždy viem, kedy mám pre ne siahnuť. Akosi im momentálne
prischla úloha byť len mojimi dvornými kartami. Podľa situácie
a hlavne intuície pridávam cigánske a tarot.
Takže práca s kartami je to hlavné, čo sa očakáva od ich majiteľa.
Niekedy síce príde obdobie, že ich nemám v rukách aj pár dní,
ale sem tam musí byť aj prestávka. Zvyčajne však ťahám aspoň
kartu dňa. Tu sa pristavím. Ak chcete čo najskôr spoznať svoje
karty, je to vlastne jedno, aký druh vlastníte, metóda jednej
karty je najlepšia. Aspoň pre mňa. Nie je to síce o tom, ako
rýchlo sa na karty naladiť, ale pomáha to tak prirodzene s
nimi splynúť a pochopiť ich. Okrem toho sa naučíte aj spoznávať
rôzne významy karty.
Takto som spoznávala poslov, cigánske... A teraz sa ladím
na tarot. Je nádherný, je to mýtický tarot a celá veľká či
malá arkána sú ako jeden príbeh z gréckych báji. Čítanie knihy
pre mňa znamená návrat do čias plných bohov, lásky, nenávisti,
mýtických zvierat, bájnych hrdinov... Ukazuje, že čo bolo
vtedy je aj dnes. Nebehá síce po uliciach Herkules, ale nie
je jeho sila aj v nás? Zeus, Héra... Všetko to, čo voľakedy
stvárňovali či znamenali dávne postavy sa dá aj dnes využiť
ako archetyp.
Aj keď mi tieto karty veľa hovoria, nie sú to tak jasné putá
ako pri anjelských. Tarot je o niečom inom. O hĺbkach, vnímaní,
hovorení karty k vám. Ak chcete vedieť, čo karta znamená,
musíte s ňou pracovať. Ako to robím ja? Ako sa ladím na tarot?
Karta dňa... Vytiahnem si jednu kartu a spoznávam ju. Počúvam,
čo mi na obrázok hovorí moje vnútro. Či sa mi to páči alebo
nie, či si myslím, že je to dobrá ale naopak varujúca karta.
Nechám ten obraz voľne plynúť v mojej mysli. A potom si pozriem
jej popis v knihe. Prečítam si príslušný príbeh a vysvetlenie,
nazveme to poučenie. Pozriem aj iné významy od iných kartárok.
A nechám tak. Uvažujem nad ňou počas dňa, ak mám čas. Večer
skúsim porovnať to, čo som si myslela ráno s realitou dňa.
Občas ma to zarazí, lebo mám pocit, že sa nič také nedialo,
inokedy ako keby to už ani jasnejšie byť nemohlo. A najčastejšie
to pochopím až nejaký ten deň neskôr...
Nedávno som vytiahla ako kartu dňa SMRŤ. Zaujímavé, že tejto
karty sa ľudia väčšinou boja. Ja som skôr mala pocit, že smrť
pre mňa v tento deň bude znamenať veľké zmeny, možno smútok,
možno náhle rozhodnutia. Niekde podvedome ma napadlo, že občas
možno aj reálne stretneme smrť, len o tom nevieme. Na konci
dňa som si premietala svoje zážitky a tarotová smrť pre mňa
ako karta dňa znamenala naozaj len ulietaný deň, kedy som
menila rozhodnutia priamo za pochodu a to dosť radikálnym
spôsobom. Znamenala pre mňa akoby novonadobudnutú energiu,
na sklonku dňa, prosím pekne. Tak som si povedala výborne,
smrť nie je strašná karta a všetci sme v pohode. Nenapadlo
ma, že informácia, ktorá sa v ten deň ku mne dostala o smrti
istej ženy bude mať pre mňa veľký význam. To som zistila až
o dva dni. Keď neznáma žena odrazu mala aj svoje meno. Umrela
mama mojej kamarátky. Nebola to smrť na starobu, je mi o tom
ťažko písať. Len mi až v to ráno došlo, že pondelková karta
smrť pre mňa mala naozaj veľa významov. Od priamej súvislosti
až po obrazné archetypy.
Takto sa postupom času naladíte na tie vaše milované karty
a potom zistíte, že karty k vám hovoria. Nie je to vždy rovnaké.
Záleží aj od toho, ako veľmi som unavená keď vykladám, komu
vykladám a o čom to je. Ako veľmi ma to zaujíma a ešte veľa
vecí, na ktoré si neviem teraz spomenúť, no ovplyvňujú vás.
Vždy žasnem nad tým, ako presné sú obrazy na nich a ako nádherne
a jedinečne vychádzajú jednotlivé príbehy. Občas sa s kartami
hádam, ak nechcú „hovoriť“ a ukazujú mi veci, ktoré ja nechcem
čítať. Neviem to vysvetliť, ale ja už viem, kedy viem, že
teraz je zbytočné vykladať, priam vidím, ako sa so mnou hrajú
a majú to niekde... Ale potom príde výklad, kedy zarážajúco
presne ukážu tvrdú realitu. Máte pocit, že toto poznáte, že
presne toto je to, čo ste možno vedeli aj bez nich, len to
nebolo tak jasné.
V mýtickom tarote sa venujú autori len jedinému výkladu -
Keltskému krížu. Ako som už písala vyššie, neriadim sa rôznymi
návodmi, ako karty vykladať, aj tarot vykladám podľa potreby,
ale napriek mojej nechuti ísť po šablónach som zistila, že
keltský kríž mi veľmi vyhovuje. Ale osobne si myslím, že vykladať
ho niekomu je dobré naozaj len z času na čas. Nehodí sa na
každodenný rituál.
Moja mama je silno veriaca žena. A občas príde a chce vedieť,
čo jej hovoria anjeli. Tak jej vyložím. Ale v ten deň som
mala potrebu použiť tarot v keltskom kríži. Následne som k
tomu priradila aj anjelské karty a nevedela som, či sa mám
smiať alebo plakať. Karty ťali do živého, jedna ukazovala
na druhú a tretia podporovala prvú... Mama sa najskôr bála,
že jej nebudem chcieť povedať pravdu, aby som ju nedajbože
nechránila. Ako môžete nepovedať to, čo vidíte? No, môžete...
Ale karty neboli zlé, len ukázali to, čo si za ten svet nechcela
pripustiť. Plakala ako malá... Neviem, či si z toho niečo
vzala alebo nie. Verím, že áno. Aj ja som jasnejšie videla
to, čo som cítila. Skrátka niekedy karty chcú hovoriť a povedia
to tak jasne, ako keď vidíte slnko na oblohe. A inokedy nie...
Nie vždy je tá správna chvíľa, nie vždy je nutné všetko vedieť...
Takže takto sa ja na karty ladím, takto s nimi pracujem.