Karma

26.02.2011

Slovo karma už dnes nie je ničím výnimočné, zvláštne alebo dokonca neznáme. Aj keď možno dlhšiu dobu sa v slovníkoch nevyskytovalo, v súčasnosti je o karme veľa kníh, názorov, špekulácii a teórii.
Presná definícia karmy možno ani neexistuje, vždy ide o uhol pohľadu. Pomerne najvýstižnejšia je snáď vyjadrená vo Webster´s New World Dictionary :
Karma je súhrn skutkov vykonaných počas celého súčasného života, o ktorých sa predpokladá, že určujúcim spôsobom ovplyvnia osud človeka v jeho nasledujúcej existencii.
Teraz sa na karmu poďme pozrieť bližšie. Prečítala som už veľa kníh, no snáď najbližší je mi názor Lindy Goodman. Podľa nej karma neovláda náš osud úplne. Ide o to, že karma je vlastne určujúca len vtedy, ak to dovolíme a ak ignorujeme jej nemenné zákony. Dovolím si odcitovať istú pasáž z knihy Hviezdne znamenia:
„Z tejto stránky sa do veľkej miery podobá na osobný astrologický horoskop, lebo horoskop je jednoducho obraz najdôležitejších vibrácii, ktoré uviedli do činnosti vaše zabudnuté skutky z minulých inkarnácii a s ktorými sa musíte vyrovnať v terajšom živote.
Pokým nie ste do týchto zákonitostí zasvätení, pohyby planét vás do značnej miery ovládajú a bránia vám priveľmi sa odkloniť od karmických záväzkov. Horoskop vám teda ukladá určité obmedzenia a tých sa zbavíte až vtedy, keď preskúmate a pochopíte astrológiu (a numerológiu). Staroveká múdrosť učí, že horoskopy svätých sú „nečitateľné“. Prečo? Pretože „svätec“ už sa povzniesol nad osobný horoskop  a oslobodil sa od jeho obmedzení.
Keď dosiahnete osvietenie, vaša osobná aura začne vibrovať rýchlejšie (čiže vibrácie dosiahnu vyšší počet angströmov za sekundu). Takáto vibračná frekvencia vytvára odolnosť proti elektromagnetickým vibráciám, ktoré vás bombardujú z kozmu. Kozmické vibrácie zodpovedajú pozícii planét v čase, keď ste sa narodili a prvý raz nadýchli. V tej chvíli sa vyše štyridsať miliárd elektrických buniek vo vašom mozgu naprogramovalo ako počítač – mozog sa totiž naozaj podobá na počítač, hoci počítače, čo vyrába človek sú len jeho chabou imitáciou.
Osvietenie je vlastne istý druh „odprogramovania“, vďaka ktorému získate imunitu, takže váš osud nebudú viac ovládať pohyby planét. To isté platí o karmickej sile, lebo úzko súvisí s pohybom planét. Čím väčšmi ignorujete zákon karmy, tým pevnejšie a nemilosrdnejšie bude váš život držať na uzde. Ale ak sa budete v dostatočnej miere zaoberať minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, ak na ne prestanete hľadieť ako na oddelené úseky a uvidíte ich ako jednoliate večné TERAZ, pochopíte aj to, ako vziať opraty do vlastných rúk – teda určovať jeho smerovanie.“
No, inými slovami, ak sa naučíme chápať, že to, čo činím teraz dáva základ mojej budúcnosti, viem si pripraviť „pôdu“ pre svoj budúci život a taktiež dať do rovnováhy karmický zákon.  V podstate celá karma sa môže posudzovať na základe Newtonovho zákona príčiny a účinku. Každá akcia vyvoláva reakciu.
Hovorí vám niečo vyjadrenie: oko za oko, zub za zub? Asi áno. Čo si o tom myslíte? Že sa to vzťahuje na súčasný život? Že ak mi niekto rozbije okno, tak ja mu na oplátku rozbijem dva? Asi nie. A naproti tomu, kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Ani to sa nám vždy nepáči. Uznávam, ale viete čo, možno tieto dva výroky hovoria o niečom ABSOLÚTNE inom.
Pozrime sa na to z pohľadu karmy. Ak som v minulom živote niečo niekomu zlé vykonala, je jasné, že na základe príčiny a reakcie sa mi to v budúcom živote vráti. Budem prijímateľ karmy. S najväčšou pravdepodobnosťou sa mi pritrafí to, čo som spravila ja jemu. Aj keď v tomto súčasnom živote to pre mňa bude nepochopiteľné – PREČO – v skutočnosti to svoj pôvod malo (oko za oko, zub za zub). Tomu môžeme povedať osud,  čo sa mi má stať, to sa mi aj stane. Ale, nakoľko máme slobodnú vôľu, nakoľko náš život je o voľbách, môžem si vybrať. Buď to dotyčnému vrátim (v súčasnom živote alebo nasledujúcom – v mojej pamäti to už bude naprogramované) alebo sa rozhodnem:  kto do mňa kameňom, ja do neho chlebom (uvedomím si, že som tomu človeku možno niečo spôsobila a teraz sa mi to len vracia) a tým preruším karmickú reťaz medzi nami dvomi. Ale, rovnako ju môže prerušiť aj darca karmy a odmietne mi to vrátiť.
Aké jednoduché, však? A predsa tak ťažké. Pretože to zas nie je o tom, že si necháme v jednom kuse ubližovať od ľudí, ktorých to baví. A to len preto, lebo si budeme myslieť, že je to náš karmický dlh. No tiež im to nebudeme vracať a pokračovať vo vytváraní karmy. Cesta by mala viesť asi inokade. Kade, je to na nás, hľadať možnosti.
Uvažovala som, že do tejto poučky alebo príkladu zrejme nemôže spadať VŠETKO čo nás postretne, ale čo ja viem? Preto sa snažím žiť tak, aby som ľuďom neubližovala a aby som odpúšťala tým, čo mi krivdia. Brániť sa dá rôznymi spôsobmi, je to naša voľba AKO.
Keď tak preberám v spomienkach na to, kto mi koľkokrát ublížil a komu som ja (či už vedome alebo nevedome), vynárajú sa niektoré zaujímavé skutočnosti. Ak vychádzam z predpokladu, že v našej pamäti je všetko uložené a zjaví sa vtedy, keď to človek potrebuje, tak som istým spôsobom šťastná osoba. Svojho času mi kámoška pozrela minulé životy zamerané na vzťahy. No a čuduj sa svete, s niekým sa motáme okolo seba aj v tomto. Moja karma? V súčasnosti som prekonala samu seba a pochopila. Prestali sme si vracať karmickú reťaz a mali by sme to mať vyriešené. (Bola som prijímateľ, on darca.) Podľa kámošky sa už v ďalších životoch nestretneme, nebude dôvod. Nie je mojim duchovným dvojčaťom, nejako podvedome som mu nevedela ublížiť a aj keď ma občas pochytí nostalgický smútok, som šťastná, že je to tak, ako to je. Jeho úloha v mojom živote sa skončila a vďaka tomu, že som si vybrala chlieb namiesto zuba či oka, že som sa vyhla nenávisti a horkosti, naozaj cítim, že je to tak ako to má byť. Máme čistý stôl a žiadna sila z vesmíru už v tomto nemá na nás dosah. Aspoň teda dúfam.
Existuje aj dobrá karma. Teda, vráti sa mi aj to, čo som vykonala dobré. Aj týmto spôsobom viem ovplyvňovať svoj budúci „osud“. Myslím si, že žiť v rovnováhe a vyhýbať sa extrémom by mohlo byť to pravé orechové. Nebuďme nasilu mučeníci a ani tyrania. Žime tak, aby sme si pripravili krásnu budúcnosť.
Vrátim sa ešte k jednému bodu – k milencom. V istom muzikále sa spieva, že „milenci sú veľmi šťastní ľudia... najšťastnejší ľudia na svete“.
Na jednej strane majú milenci ťažšiu karmu, no na strane druhej majú v karmickom zmysle veľké šťastie. Linda Goodman píše: „Všetci milenci sú zviazaní striebornými (a hudobnými) nitkami déja vu, ale aj minulé krivdy. To všetko si letmo, no intenzívne uvedomujú v čarovných chvíľach, keď si uprene hľadia do očí, lebo oči sú oknami do duše i do ducha.“

Oslovili ma verše od Rossettiho (úryvok):

už som to všetko predtým prežil...
bol som tu, poznám tento svieži
silný pach trávy pri dverách,
zvuk vzdychov, svetlá na pobreží

kedy osud spojil nás,
ako a kedy, nemám tušenie,
ale keď vzlietla lastovička,
obrátila si hlavu vzrušene...
poznal som to už z dávnych čias

hoci nás teraz azda rozdelil
vek či viera...
rozišli sme sa v rôzne sveta kraje,
no moja láska k tebe stále rovnaká je,
bár viacej žití nám ešte zostalo,
mnoho sa učiť, zabudnúť tiež nemálo,
raz príde chvíľa, mojou budeš zas,
príde ... hej, príde!
nastane ten čas

Presne viem, o čom tieto verše sú... A som rada, že som mala možnosť si spomenúť, aj keď som veľa zabudla... Našla som svoje dvojča, moju druhú polovicu JA. Svoju karmu a radosť, svoje šťastie... Ochrancu... „raz príde chvíľa, mojou budeš zas...“ Láska sa nedá zabudnúť... Ďakujem za oči, ktoré to všetko spustili – spomienky... Ono to naozaj funguje, verte mi.
Prajem vám, aby ste tú svoju karmu krásne harmonizovali a pripravovali si len tú najlepšiu budúcnosť... Nezabúdajte ale, že okrem osobnej karmy existuje aj karma, ktorá vás síce ovplyvní, no vy za ňu nemôžete a ani nemáte možnosť to nejako zmeniť. Občas to skrátka nejde.
Na záver ešte jedna vec. Nech už ste v ktoromkoľvek štádiu na svojej duchovnej ceste a nezvládnete úlohy pred vás postavené, nebojte sa, nevrátite sa späť. Nemôžete. Pomôžem si básnikom menom Kahlil Gibran: „Nemôžete sa povzniesť vyššie než je najvyšší stupeň v každom z vás a nemôžete ani klesnúť nižšie než je najnižší stupeň v každom z vás.“ Všetci smerujeme k tomu istému cieľu a konečné dosiahnutie cieľa je zaručené pre každého bez ohľadu na zvolený spôsob putovania. (L. Goodman)

P.S. Nedá mi doplniť ešte jeden poznatok nájdený u Lindy G., pretože pre mňa ako milovníka zvierat je to veľmi krásny príklad a vysvetlenie o láske (súvisí to s karmou). V angličtine sa Boh píše God. Ak si to prečítate odzadu, vyjde vám slovo Dog – pes. Myslíte, že je to náhoda? Vraj nie. Ak psíka netýrate, nenecháte ho hladovať, staráte sa o neho, prejaví vám lásku, vďačnosť, oddanosť a to takú, čo sa najviac z hľadiska ľudskej skúsenosti približuje k Božej láske. Aj keď sme voči svojmu psovi nevrlí, zabudneme ho nakŕmiť, ignorujeme ho, on aj tak stále miluje rovnakou láskou a zbožne na nás hľadí a v očiach má čistú lásku. Pes nám rozumie, súcití s nami aj keď sme k nemu zlí. Jeho nehynúcu lásku a lojalitu zničia iba ukrutnosť a týranie.
Pes je našim najlepším priateľom, no je aj najlepším príkladom toho, čo znamená ĽÚBIŤ. Psy sú trpezlivé tvory, verní, lojálni a súcitní, možno v oveľa väčšej miere ako my ľudia a odpúšťajú nám to, čo my by sme asi nedokázali. Výnimku tvoria naozaj len týrané psíky. Podľa zákona karmy ľudia, ktorí ubližujú malým a bezbranným (zvieratám) alebo nevinným (deťom), čaká ťažká karma a takú si aj ZASLÚŽIA.