Stretnutie

14.06.2010

Moje silové miesto sa zmenilo. Som stále na svojom ostrove, mám tam svoj most nad malou riekou, pieskovú pláž a samozrejme oceán so slnkom. V strede hory, lesy, sopky a tajomstvá, o ktorých neviem. Kopec, kde som už dlho nebola, perfektne sa odtiaľ díva na hviezdy.

Posledné dni pre mňa neboli práve najlepšie a najpríjemnejšie, ale aj to treba. V tomto čase som "pošahaná" nákupmi  kníh a kamienkov, dokonca aj anjelské karty pribudnú - piate.

Les ma pustil dnu. Oceán schladil rozbúrené emócie. Stála som pod stromom. Obrovským, dvaja chlapi by ho neobjali, košatá koruna dávala tieň, no aj pocit bezpečia. Objala som mohutný kmeň a vtedy sa spustila lavína sĺz. Všetko čo ma ranilo za nedávne obdobie, zlé slová, nespravodlivosť, krivdy, to všetko sa začalo rúcať a ja som plakala, objímala som strom a cítila, ako ma jeho kôra škriabe na líci. V dlaniach mierne teplo a v hrudi vedomie, že tu som v bezpečí, tu sa môžem aj zosypať, ak treba. Pocit, že ste na mieste, odkiaľ ide láska...

Oprela som sa chrbtom o strom a vyslala Matke Zemi lásku, ďakovala som jej za to, čo mi umožnila... Zbadala som môjho červeného dráčika. A víly. Čiernovlasé, s priesvitnými krídlami. Sledovala som ich  lesnú show určenú len mne. Dráčik spokojne sedel na mojom pleci. Striedavo som sa usmievala a ešte stále vyplakávala. Mala som pocit, akoby zo mňa niekto sťahoval vrstvu bolesti za vrstvou. V uchu slané more - môj oceán liečivého žiaľu, ktorý som odovzdala anjelom do prútených košíkov - odplávali dole riekou - ako Morena...

Lákali ma, volali, nevraveli, nemuseli, len sa usmievali očami. Neodolala som a zahalená farebným neviem čím som sa zvŕtala s nimi. Dlane sa stretli s trávou, nechala som prúdiť silu zeme do mojich žíl. Vtedy som ju zbadala. Stála tam, za stromom, skoro s ním splývala, ale predsa len bola iná. Krásna, mohutná a sršala z nej láska - nádherná dračica. Zabudla som zavrieť ústa. Len som tíško sledovala, ako sa drak dokáže usmiať. Nemala som strach, napriek jej majestátnosti som hneď vedela, kto je to. Safira. (Dodatočne ma napadlo, že Safira je drak z Eragonu, ale toto nie je podstatné, moja Safira sa na Eragonovu nepodobá, navyše, môžu sa volať dvaja draci rovnako? Možno áno.)

Spomenula som si na anjelský "pokec" spred dvoch dní, kde mi krídlatý povedal, že uvidím draka, že sami za mnou prídu. Síce tam hovoril o časovom období jedného roka, no aj tak. Žasla som. Keď sme stáli tesne oproti sebe, z hrude sa mi vydral vzdych - Safira, konečne... Kde si doteraz bola?

Jaaaaj, tak už viem, ako vyzerá zubatý dračí smiech. Objala som ju. Ledva som dočiahla na krk. Akosi sa jej spoza toho stromu nechcelo, ale mne to nevadilo. Dívala som sa do jej očí a vtedy mi v mozgu zaklapli puzzle. Tie oči mi boli povedomé - boli to moje oči, len na inom tvorovi. Mám dračie oči. (Na FB som si asi tak pred rokom robila test Aké máte oči? Vyšlo mi - Dračie. Testom na FB síce veriť netreba, ale tento sadol - po roku.)  Safira sa uškŕňala v jednom kuse (ak sa dá nazvať uškŕňaním to, čo z nej vyžarovalo). Len sme na seba hľadeli a ja som ju počúvala. Je to múdra dračica. Povedala mi veľa zaujímavých vecí, o mne, o minulosti, o tom, na čom spolu budeme pracovať. Chcela som toho toľko vedieť, striedavo som plakala a smiala sa. Mala som možnosť ležať na dračom chrbte, opretá hlavou o jej šiju, s rukami ovinutými a len som vnímala, ako medzi nami prúdi energia, puto, ktoré nás neoddelí.

Povedala mi Dievčatko...

Takto mi hovorieva aj môj ľudský anjel. Človek, ktorého si nesmierne vážim a ktorý má kryštálovú dušu. Tak som ju vnímala, cítila. Safira mi dala obrovský dar. Nemôžem tu písať všetko, je to príliš osobné. Niečo, čo je niekde v strede stredu. Ale môžem povedať jedno, bolo mi umožnené VIDIEŤ dve duše. Moju a niečiu. Sledovať to bol zážitok a všetko to, čo nasledovalo potom bolo ešte zaujímavejšie, magickejšie a silné.

Spomenula som si na svoje karty - dračí tarot. Nemusela ani odpovedať. Vtedy (v januári 2010) som napísala: (citujem samu seba) - Stále mám pred očami tých pár kariet, ktoré som mala možnosť vidieť a neviem sa dočkať, kedy dôjdu. Je to ako keby som šla domov. K nim... Fascinujúce zvieratá. Múdre, krásne, nebezpečné, veľké, no pri tom láskavé a milujúce.

Hm, je jún a som doma. S nimi. Drakmi. Malými či veľkými. Podľa Safiri ich príde ku mne viac. Tak trocha som ich cítila, ale zrejme ešte nie je čas na všetkých, ale cítila som tú atmosféru, keď mi dovolili empaticky zachytiť ich vibrácie.

Čaká ma veľa práce na sebe. Priam hmatateľne som cítila aj anjelov, myslím, že to boli tí štyria Michael, Rafael, Gabriel a Uriel, ktorí len tak "poletovali" okolo a načúvali.

Otvorila sa mi dnes brána do iného sveta, do môjho sveta. Aj tam ale treba vedieť, ktorý kľúč použiť. Nič sa nedeje náhodne, nič neurýchlime či spomalíme. Nič podstatné, nie z nášho pohľadu, ale z toho vývojového.

Raz dávno pradávno som mala jedného frajera, ktorý povedal krásnu vetu, múdrosť, na ktorú pamätám vždy, znova a zas. Myslím, že je čas si ju opäť pripomenúť: Príde čas, keď pochopíš... Teraz nemôžeš, aj keby si ako veľmi chcela. (Pardon, viac ako jedna veta.)

Nemôžeme pochopiť v desiatich rokoch to, čo vieme zvládnuť v dvadsiatke a v dvadsiatke jednoducho nepochopíme to, na čo dozrejeme až v tridsiatke. Takto to funguje, fungovalo a bude fungovať. Okrem vecí, ktoré napriek veku pochopiť máme práve v daný čas. Aj ja som dnes pochopila veci, ktoré som nemohla skôr. Anjelské karty tomu hovoria Božské načasovanie. Ja zas - logistika. Hoci tá anjelská má logiku inde než ja, no napriek tomu sa vhodne dopĺňame. 

Tak čo poviete? Famózna Fantázia? Možno... Fakt Férovo  - Neviem - Neriešim. Prežívam...

F(v)tipne,F(v)čul, F(v)čera...

Verte čomu chcete. Je to len poviedka, je to niečo medzi nebom či zemou, je to vec na prežitie, čo do batožiny nezbalíte, je to čosi, čo vám nik nevezme. Sila myšlienky, predstavivosť. A ďalšie čosi, niečo.

Ja viem, čo viem...

Ak hej, nepoviem, ak nie, nepoviem, mám krásny sen, nepoviem, mám krásny sen... Čo viem, nepoviem, ach nie, dopoviem. V tom sne sme my, napoviem, len ja a ty... Láska s Tebou viem prežiť všetko čo sa dá, Ty si to čo chcem... Čo viem, rozpoviem, čo nie, nepoviem. V tom sne sme MY, napoviem, v tom sne si TY...