Anjeli a ja...

>>> Návrat <<<

22.03.2009 - Amonrea

Verím a viem, že každého človeka sprevádzajú počas života anjeli. Či si to už človek uvedomuje, verí alebo nie. Veľa anjelov je aj medzi nami. Ak by ste sa ma spýtali, že ako vyzerá anjel, odpovede by ste sa nedočkali. To neviem ani sama. Ich prítomnosť jednoducho cítim. Netuším, že či to je vďaka mojej príliš rozvinutej empatii, ale cítim. A ak si predstavujete, že anjeli Vás budú híčkať, tak to tiež je iba rozprávka... Oni nás iba musia dokopať tam, kam máme prísť, naučiť nás to, čo sa máme naučiť, jednoducho nám robia dozor. Anjeli stoja pri mne celý život, ale dávajú mi poriadne zabrať... Ale keď už vidia, že som na konci so silami, nenechajú ma len tak. Vždy pomôžu. Ich pomoc má rôznu podobu. Buď mi pošlú niekoho do cesty, alebo sa zrazu problém sám vyrieši...
Ako som už spomenula, jedným takým bola moja babička. Stále stála pri mne, nech sa dialo hocičo. Veľakrát sa mi stalo, že keď už som si nevedela rady, zrazu sa zjavila v mojich dverách a vedela, čo potrebujem.
V jeden deň, keď už som sa cítila naozaj zúfalo a bezradne, od rána som mala svoj deň, nešiel výťah, potom zasa autobus, keď prišiel ďalší, tak sa dostal do zápchy, môj stav zúfalstva sa už rovnal hystérii, lebo som sa mala dostať do práce, kde som pred týždňom nastúpila... Už som nevedela čo, tak naozaj zúfalo som poprosila anjelov, aby mi pomohli, aby som prišla včas. Keď autobus prišiel konečne na dané miesto, rýchlo som vystúpila, že pôjdem na trolejbus, ale smola... Odišiel mi pred nosom. So slzami v očiach som iba zahundrala: Tak ak toto mala byť Vaša pomoc, tak to radšej kašlite na mňa! Veď mi nepomáhate, ale si robíte zo mňa srandu. V tom momente zastavil na zastávke trolejbus, to pritom mal ísť až za ďalších 20 minút, otvorili sa dvere, ja nastúpila a pohli sme sa. Skoro som onemela, keď som zistila, že v tom trolejbuse je okrem mňa a vodiča iba jediný človek! Veď bola ranná špička a v Blave! A cesta? Nestáli sme vôbec nikde, všade bola zelená a ja som prišla do práce načas!!! Z toho šoku som sa spamätávala asi pol hodinu... Tak som iba poďakovala a neodpustila si, že či potrebujú anjeli počuť moje dudranie a až potom dokážu aj nemožné...

>>> Návrat <<<