Anjeli a ja...

>>> Návrat <<<

01.01.2012

V novom roku s vierou

 

Do nového roka si zvyčajne želáme kadečo. Predsavzatia, želania, sny, túžby... Unavená chorobou a kopou práce, ktorá ma teraz čaká som sa vybrala „pokecať“ s anjelmi. Vlastne, išlo skôr o modlitbu. Žiadala som ich o pomoc, o podporu, o zdravie, o silu a ako posledné som spomenula vieru... V tom okamihu som ich mala v hlave. „Vieru?“ – pýtali sa. A už to išlo. Mali pravdu. O vieru nie je možné žiadať. Teda, je, ale myslíte, že je to správne, ak poprosíme o vieru?
Čo to vlastne viera je, že by sme o ňu nemali žiadať? Nuž, neviem vám fundovane odpovedať a môžem sa v týchto písmenkách mýliť. Možno sa vám to ani nebude páčiť. Ale pre mňa odpoveď prišla. Viera je niečo nádherné. Je to vlastné človeku, je to súčasť našej slobodnej vôle.
Keď som začínala s touto stránkou, medzi prvé moje články patrila práve filozofia o viere. Verím, že každý jeden človek na svete verí. Nech je to čokoľvek, viera nie je exkluzívnou komoditou cirkvi či duchovného sveta. Veriť môžem v to, že ráno vyjde slnko, že naši hokejisti sa stanú majstri sveta, veriť môžem v seba, svoje schopnosti, v to, že veda je tá pravá. Môžem byť ateista, veriaci, vesmírna žena, je to jedno, veríme v to, v čo chceme. Je to naša slobodná voľba. A preto sa pýtam opäť. Je správne žiadať univerzum o vieru?
Buď v to verím, lebo to tak cítim, alebo neverím, lebo som sa tak rozhodla.
A v tom je to krásne čaro viery. To, čo ju robí tak jedinečnou, úžasnou, výnimočnou, takou našou.
Anjeli mi dali do nového roka krásny dar. Ukázali mi smer. „Pýtaj čo chceš, no aj tak je najdôležitejšie to, v čo veríš... V nás, v Boha, v seba... V lásku, šťastie, spravodlivosť...“
Ďakujem.

Prajem vám všetkým, ktorí to tu čítavate pravidelne, aj tým, ktorí tu možno „náhodou“ zablúdia, prajem všetkým ľuďom dobrej vôle, aby v roku 2012 našli tú svoju vieru, čo im pomôže kráčať ďalej. V podstate vám všetkým prajem, aby ste našli sami seba.  

S láskou a svetlom...

 

>>> Návrat <<<