Anjeli a ja

Včera som písala, že si potrebujem dať od ezoteriky pokoj. Na čas. Toto rozhodnutie nejdem meniť. No musím poopraviť jeden menší fakt. Aj keď som nemala v pláne pridávať ďalší článok, toto musím čmarknúť. Asi by mi potom krídlatí nedali pokoj a to nesmieme predsa pripustiť. :o)

Hm, z ktorej strany začať. Už niekoľkokrát som sa pokúšala na stránke vysvetliť, ako na anjelov (samozrejme len z môjho subjektívneho pohľadu). O tom, aké sú to energie a ako tvrdohlavo lipnem na tom, že komunikácia s nimi by pre mňa mala byť rukolapnejšia, lebo ja skrátka chcem. Bez ohľadu na to, že už s nimi komunikujem celkom obstojne.

Začnem asi s Doreen. V jej knihe Anjelská terapia v časti Podľa čoho poznáte prítomnosť Anjela sa píše:

"Človek vycíti, kedy sú Anjeli nablízku. Možno zaregistrujete teplý letmý dotyk na tvári, na ramene, ruke. Môžu vás tiež objať alebo pocítite na koži dotyk ich krídla. Keď vstúpia do miestnosti, dochádza k zmene atmosférického tlaku a vzduch sa stane akoby hmatateľný, hustejší. Môže sa zmeniť aj teplota vzduchu. Môžete tiež ucítiť závan nádhernej kvetinovej vône, ktorú však nebudete vedieť identifikovať. Keď vás Anjeli objímu, vnímate, ako vnútri vašej hrude prúdi teplo a vaše srdce preteká nadpozemskou láskou.

Anjelov je možné aj vidieť. Svetelné iskričky bielej, modrej, zelenej farby, zazrené kútikom oka sú neklamným znakom anjelskej prítomnosti. Rovnako ako keď zbadáte svietivý tieň pohybujúci sa vysokou rýchlosťou, až máte pocit že to bola len vaša predstavivosť.

Anjelov môžete počuť, napríklad ako láskyplný šepot, ktorý vás nabáda k zmene života. Inou formou je nezameniteľný výkrik POZOR, ktorý vás varuje v nebezpečenstve. Podobne ako sladký hlas z vášho vnútra, ktorý vás nabáda k smerovaniu k hviezde. Alebo tóny nádhernej hudby, ktoré zaznievajú bez zjavného zdroja. Takto sa zvukovo prejavujú Anjeli.

Ich prítomnosť poznáte podľa toho, keď dostanete nápad, ktorý dramaticky zmení váš život. To vám Anjeli vložili do srdca posolstvo samotného Boha. Dôkazy o ich prítomnosti sú aj vtedy, ak sa zázrakom nestane tragédia, ktorá sa zdala byť neodvrátiteľnou.

Každý nevníma anjelské zvuky ako počuteľné zvuky. Mnoho ľudí prijíma božské zdelenia neverbálnym spôsobom, to znamená prostredníctvom vízii, obrazov, pocitov, alebo jednoducho VEDIA, že daná myšlienka je odkazom od Anjela."

No a teraz si to poďme rozobrať. Máme tu text od celkom uznávanej odborníčky cez Anjelov (aj keď podľa mňa ich Doreen opisuje vo veľmi láskavom svetle a občas na nás krídlatí idú trocha inak než len nežne).

Ako vždy, zas to poprepájam so sebou a svojimi skúsenosťami. Začnem od konca. Pretože toto bolo prvé, čo som sa naučila. VEDIEŤ. Jednoducho som odrazu vedela, že myšlienka nie je moja. Potom obrazy, vízie. Doteraz s nimi komunikujem na tejto báze, je to pre mňa ten najsilnejší kanál. Ak majú pocit, že mi nestačí vložiť len myšlienku, mám v hlave obrazy, ktoré vidím s otvorenými očami. Ako nedávno transparent s jedným jediným menom. Vkladali mi ho neustále...

Dotyk na tvári - zažila som. Kto má u mňa prelúskané články, niekde to nájde. Forma - oblialo ma teplo. Na tvári. Alebo aj na celom tele. Nedávno mi bolo veľmi zle a ja som potrebovala byť fit. Síce mi nepomohli v tom význame, že som vyzdravela okamžite, ale na moje volanie Rafael odpovedal asi tým, že som vnímala neviditeľné teplo okolo môjho tela, ako keby som bola pred ohrievačom. Príjemné, vôbec nie horúce.
Hustejší vzduch - minulý rok september. Písala som, že v mojom živote nastalo čosi, s čím som bojovala dosť dlho, našťastie, tento boj už mám za sebou. Vtedy som písala, že tak silnú koncentráciu ich prítomnosti som cítila prvýkrát. Bolo to akoby sa vzduch dal okolo mňa krájať. Vedela som, že sú to oni. Trepotali krídlami o dušu. (Ak nejaké vôbec majú, ale páči sa mi tá myšlienka, tak prečo nie.)
Objatie - no, to síce môžeme pripísať aj k prvému bodu, no predsa je tam menší rozdiel. Teplo okolo vás a teplo priamo vo vás. Doteraz ma fakt nenapadlo, že to, čo sa mi často stáva, je anjelské objatie. Moja srdcová čakra sa občas divne chová. Cítim na nej teplo, mám chuť vybehnúť na ulicu a začať bozkávať a objímať ľudí. Mám pocit, že keď nezačnem svojim blízkym hovoriť Ľúbim Ťa... roztrhne mi hruď. V prenesenom význame, samozrejme. Takže Dooren, vďaka za vysvetlenie.
Vôňa - no, to bolo čosi, čo sa mi nestávalo. Až raz. Písala som o svojich pokusoch na priamu komunikáciu s nimi a napojenie na ich neviem aký komunikačný kanál. Anjel smenom Haniel a následne jeho (alebo jej - aj keď sú bezpohlavní) kvetinová vôňa. Príjemná, sladká, no nie ťažká. Haniel si budem pamätať. Tešila som sa, lebo som to cítila svojim čuchom, jedným z piatich základných zmyslov človeka. Zmyslu, ktorému veríme, lebo veď to predsa reálne cítime, nedá sa to pripísať fantázii ako napríklad komunikácia pomocou myšlienky či pocitu. Asi ak tri či dva dni dozadu som bola v práci. Sama v miestnosti. Odrazu mi do nosa udrela veľmi krásna vôňa. Popísala by som ju snáď tak čisto mužsky, sviežo, čisto. Nevoňavkovala som sa, nikto tam iný nebol, ani z vonku to nemohlo prísť. Ovoniavala som sa, vždy sa najskôr snažím zistiť, že čo to je, lebo to vás naozaj znepokojí, lepšie povedané napadne, že tú vôňu by ste reálne cítiť nemali. Vedela som, že je to je anjel. Škerila som sa. Asi tak desať minút sa to so mnou zahrávalo vo význame, cítila som, necítila, raz silno, potom slabšie, potom vľavo, vpravo a tak podobne. Nevadilo mi to. Myslím, že keď som odchádzala z práce, cítila som to zas... Ale už na inom mieste, no teraz presne nepamätám. Pri písaní včerajšieho článku, presnejšie, keď som ho dopísala, pocítila som normálne uspokojenie a zas to tu bolo. Presne tá istá pre mňa celkom sexi vôňa. Nevedela som sa toho nabažiť, akurát som došla na zaujímavú vec, začal mi tak voňať aj ľavý ukazovák. Len ten jeden jediný palec. Na zápästí môj parfém, na ukazováku neznáma no nádherná vôňa. To už som si bola na istom, že je to jeden z krídlatých. Pre istotu som ešte obehla byt, či náááhodou niečo iné to byť nemôže, ale nebolo. No a potom dnešok. Z ničoho nič zas... A to už som vedela, že sadnem a píšem. Mimochodom, keď som sa pýtala, kto to je, v hlave ma napadol Michael. Ale či to bol naozaj on, to netuším. Nuž, toto už je celkom zaujímavé, čo poviete? Keď som to hovorila Amonrei, smiala sa, že sú so mnou spokojní. Ha, šak majú byť prečo. V poslednom čase s nimi fakt nebojujem ale idem ich ukázanou cestou.

K ostatným len toľko. Hudbu som počula raz - vlastne to bol Rafael, ktorý mi spieval do ucha, v noci - aby ma zobudil. Hm. Vidieť som tiež nevidela - vo forme svetielok a ani inak, leda ak v svojej hlave.

Nuž. Možno aj vy zistíte, že Anjelská ríša je pri vás bližšie, než ste si mysleli.

Mám ho tu zas... Vonia... Stane sa zo mňa asi anjelský fetišista... :o)))