Anjeli a ja...

>>> Návrat <<<

16.03.2009 - Scarlett

Dnes som mala modrý pondelok. Prečo modrý? Lebo sa mi od rána nič nedarilo. Ešte som ani oči neotvorila a už som vedela, že je zle. Cítila som, ako mi brní jazyk, to značí, že sa mi tam asi tvorí pľuzgier. Hneď som začala bosorovať. Aspoň to sa podarilo, pľuzgier nemám.
Keď som konečne zliezla z postele, pri obliekaní som stratila rovnováhu a poriadne som si udrela nohu o bok postele. Vedela som, že je zle. Cestou po byte som stihla zobrať s lakťom z vnútornej strany kľučku na dverách, do očí mi vbehli slzy, teším sa na parádnu modrinu. V kúpeľni pri pohľade do zrkadla sa mi potvrdilo podozrenie - objavila som herpes na ústach, čo ma nazlostilo.
Raňajky som zvládla bez úrazu, nahodenie ranného „brizolitu“ (cháp make-upu) som tiež prežila, ak nerátam, že som si skoro ceruzkou vypichla oko.
Cestou do práce sa mi videlo, že podozrivo blízko míňam pouličné lampy, tak som sa snažila kráčať po strede chodníka. Každé ráno cestou do práce mávam vnútorné rozhovory s anjelmi či len tak sama so sebou. Dnes som hundrala na anjela strážneho. Vyzeralo to následovne:
- Ako ma chrániš? Prečo som sa toľkokrát udrela? Chcem mať okolo seba takú vrstvu neviditeľnej gumy, aby sa odo mňa všetko odrážalo a nič sa ma nedotklo!!!
Ja mám dosť bujnú fantáziu a snívanie s otvorenými očami aj cestou necestou mi problémy veru nerobí. Okamžite som sa videla, ako BY TO MALO VYZERAŤ. Ako okolo mňa poletuje anjel a plní moje príkazy, ovíja nejakú hmlu či čo to a ja budem ako v bavlnke.
Aha, máš ho vidieť. Keď som dosnívala riadený sen a pomyslela na anjela, že vidíš, takto to má vyzerať, v hlave som mala ďalší obraz, tento krát však bežal bez môjho usmerňovania.
Videla som samu seba ako chodím po byte a vrážam do častí nábytku a nado mnou poletoval inak celkom pekný muž (môj anjel, prosím pekne) a namiesto toho, aby mi v tom zabránil, tak vždy, keď sa prejavila moja črta (priateľ hovorí, že nedávam pozor) a ja som sa udrela, anjel sa tak plesol po čele... Normálne som cítila jeho pocity a počula, čo si myslí!!! Vraj: „Sakra, čo to zas stvára?“
Tak to už na mňa bolo veľa. Reku, ty sa nemáš plieskať po čele, musíš tam mať už modrinu, máš sa o mňa straraaaaaať...!!!
A to bol prvý impulz, ktorý mi na tvári vyvolal úsmev. A už som sa ani nepozastavovala nad tým, keď v práci som nestihla uhnúť, „brano“ bolo rýchlejšie a dvere sa zavreli skôr, ako som z nich vyšla. Pre istotu si to odniesla moja druhá ruka, aby tej prvej zranenej nebolo ľúto.
Tak a takto to vyzerá, keď má anjel strážny na starosti osôbku, ako som ja... Priateľ sa smeje, že ten chlap, čo sa plieskal po čele bol on, lebo ja musím mať anjelov veľmi veľa a aj tých zamestnávam na plný úväzok. Citujem: „Nemajú čas sa pri tebe plieskať po čele.“
Hm, tak hádam dnešný deň prežijem bez ďalších úrazov.

>>> Návrat <<<