Anjeli a ja...

>>>
Návrat <<<
8.6.2010
Už párkrát som zistila, ako vedia byť anjeli tvrdohlaví. Pár dní dozadu som chcela od anjelských kariet radu ohľadom niečoho veľmi osobného. Začala som tú tému rozvíjať a ťahala som niekoľko výkladov. Čo ma začínalo vytáčať ale aj celkom baviť bol fakt, že sa mi v každom jednom výklade zjavovala tá istá karta. Stále a dokola. Meditácia. Nedávalo mi to furt zmysel, prečo mám sakra meditovať. Tak som si pomohla s vysvetlením od Dooren a zistila som, že mi takto krídlatí chcú povedať, že HALOOOO! CHCEME S TEBOU HOVORIŤ.
Mno, aj som to skúsila, ale akosi mi to nešlo. Lepšie povedané, furt som pri tom zaspala.
Dnes som pri upratovaní vzala do rúk opäť anjelské a len tak som ich premiešala a opýtala sa, ako mám zvládnuť najbližšie ťažké dni. Kým som kartala, napadlo ma, že sa fakt pobavím, ak mi zas vyjde karta Meditácia. Vytiahla som len jednu jedinú kartu. Bola to Meditácia. Keď som sa na ňu dívala, normálne som mala pocit, že ma niekto kope do zadnej časti tela - kedy sa konečne rozhodnem s nimi komunikovať.
Tak teda sedím a píšem, lebo aj takto s nimi debatujem... Dnes ma naviedli na jednu stránku, kde som si o nich prečítala strašne veľa a dosť zaujímavých pikantností. Chanelingy, na ktoré sa ja teda necítim, no našla som tam mnohé potvrdenia mojich pocitov, odpovede na otázky a dokonca pocit dejavu - že istý text akoby bol vyslovene môj - čo ale nebol.
Vtedy som si uvedomila, koľko chýb a omylov človek s nimi zažíva, koľko radosti a závislosti pri tom má. Bolo mi jasné, že sa pokúšam o kontakt s anjelmi typický pre nás ľudí . Len to čo vidím a počujem je reálne. Chcela som vidieť Anjela, chcela som ho "ohmatať". Viem, že mi kecajú v hlave, používajú na to moje myšlienky, no stále nie som na tom tak, aby som s nimi viedla akože zmysluplný a kontinuálny rozhovor. Sú to len záblesky poznania, ktoré mám odrazu v hlave a ja VIEM, že sú to odpovede na moje otázky. Snažia sa ma donútiť, aby som si viac všímala aj znamenia, oni sú skrátka všade a začlenila to do svojho života.
Och, kecať o Krídlatých ma vždy bavilo, baví a bude baviť. Je to nekonečná téma, úžasná vec, ktorá sa nemôže okukať, pretože vždy sa učíme, vždy niekam ideme, vždy sa niečo nové dozvieme, čo zmení náš pohľad, názor...
Dnes som mala v hlave taký záblesk uvedomenia si všetkých skúseností - mojich výhier a omylov s Anjelmi. Zvyčajne si niečo uvedomím a myslím si, aká som inteligentná, že som na to došla sama. Neskôr mi trkne, že síce to pravda je, ale hlavne je to aj anjelský odkaz. Uvedomujem si, tak jasne, kadiaľ ma krídlatí teraz ťahajú. Ukazujú mi moju závislosť a pokúšajú sa ma jej zbaviť. Je to na nervy, lebo ľúbiť bez závislosti je tak strašne ťažké. A je jedno o akej láske a ku komu a budeme baviť.
Nazvala by som to Láska bez výhrad. Bez pocitu vlastníctva. Ako k ľuďom, tak aj k Anjelom. Zvyknem sa smiať, že anjeli sa nám zjavia (ak sa niekomu zjavia) podľa toho, na akú formu sme nastavení.
Najčastejšie ale robíme chybu, že Anjelom dávame ľudské vlastnosti, pocity, chyby, prikladáme im výnimočnosť, dávame im krídla, tváre, oblečenie... Poľudšťujeme si ich. Ale oni sú energia. Furt sa tvrdohlavo snažím zavrieť oči a normálne face to face s nimi kecať. Ale ako môžete hovoriť s energiou? Ako môžete debatovať napríklad s rádiovými vlnami či elektrickou energiou? Prihovoríme sa zástrčke? Toto je niečo, čo anjeli vo mne už vyriešili, len ja sa tvárim, že je to málo. Chcem niečo, čo sa vlastne ani nedá.
Často ma napadne, či moje chcenie ma nakoniec nezvádza z cesty na ktorú ma nastavili a potom chúďatá moje majú čo robiť, aby ma tam zas švacli späť. Čítala som zaujímavú myšlienku. Anjeli s nami hovoria zvnútra, nie zvonku. Ale aj slovo hovoria je dosť zavádzajúce, lebo OSOBNE ich nepočujem, ak nerátam to jediné Rafaelove spievanie do ucha. Oni sú skrátka moje myšlienky. Záblesky, útržky, pocity, heuréka - viem.
Nakoľko dnes musím končiť, pokračovanie necháme nabudúce...

>>> Návrat <<<