Anjeli a ja...

>>> Návrat <<<

06.05.2010

Nie tak dávno som písala o vtelených anjeloch. Podľa delenia od Doreen Virtue. Teraz by som chcela o ľudskom anjelovi. Možno sa pýtate , čo je to za kategóriu. Nuž, je to moja kategória. Ak by som sa mala opierať o knihu Pozemskí anjeli, kde sa hlavne v slove pozemskí schováva inkarnácia anjelov do ľudských tiel - ale s anjelskou dušou ako takou - inkarnovaný anjel, tak nám vyjde, že na Zemi okrem pozemských anjelov žijú aj ľudia, ktorých duša nemá anjelský pôvod. Sú skrátka ľudia vo všetkých smeroch, aj keď každý z nás vlastne v sebe máme kúsok toho svetla, za ktorým postupne ideme, či už o tom vieme alebo nie. Bez rozdielu vierovyznania, svetonázoru či pôvodu našej duše.

Ezoterika dýcha tajomnom, tak si možno poviete, prečo sa teda zaoberať niečím prozaickým ako je človek? Omyl. Človek je vždy človekom. Možno to má v mnohých smeroch ľahšie ako inkarnovaný anjel, ale o to teraz nejde. Z môjho uhlu pohľadu sú tu pozemskí anjeli presne pre to, aby pomohli ľudským dušiam nájsť to pravé orechové - duchovné svetlo. Hovore si čo chcete, ale spojenie duchovné svetlo nie je žiaden patetický výraz ani náboženský fanatizmus. Mohla by som to nazvať aj božím svetlom, Bohom, nebom či nirvánou, ale vždy je to to isté, nech tomu dáme akékoľvek pomenovanie. Všetci raz chceme klopať na nebeskú bránu, či v nebo veríme alebo nie. A kto povie že neverí, že nechce, že po smrti je NIČ, prach si a na prach sa obrátiš, len sa pousmejem. Majú pravdu, všetkých bez rozdielu  - vo všetkých smeroch - černoch, beloch, Číňan, politik, pápež, prezident, zlodej, ateista, fanatik, zločinec, svätec.... - všetkých nás rovnako spapajú červíky. Fuj, táto časť je príliš nechutná, ale jediná absolútna pravda - ak sa teda nenecháte spopolniť - tak potom je pravda tá, že všetci sa raz narodíme a raz umrieme. Nepomôžu nám ani peniaze či vedomosti. RAZ tam skončíme všetci. Tam. Kde? To zistíme potom. Ale napriek tomu, či ste zarytý ateista, realista, veriaci, všetci máme v sebe pud sebazáchovy, ktorý ochraňuje nielen telo aj dušu. Niekto to vie viac, iný menej, ale máme to v sebe. Takže z tohto pohľadu si to možno mnohí ani neuvedomujú, ale vo vnútri, hlboko prehlboko v nich je nádej, že budú mať možnosť klopať na lepšom mieste. Ide skôr o to, ako veľmi hlboko v nás je tento pocit sebazáchrany - inštinktu  - pochovaný. No, ale dosť som odbočila. Nemám v úmysle tu písať o živote po smrti. Chcem sa venovať naopak životu.

Podľa mňa by sme pokojne mohli aj medzi ľudskými dušami nájsť anjela. Človeka, ktorý je anjelom pre nás, pretože to tak vnímame. Ha, vo svojom živote by som povedala že okrem anjelov stretávam aj riadnych čertov. :o)

Krídlatí - tí čo majú svoje krídla a ochraňujú nás svojským spôsobom, majú občas naozaj zaujímavé chodníčky, ako nás niekam dostať. Ak sa na to pozriem očami Kryona, je mi jasné, že červené koľajnice vidím inak ako on. Vidím tak žalostne málo, on vidí viac okruhov... Takže v zmysle tohto kontextu sa snažím nič neriešiť, radšej. Ak som mala voľakedy pocit, že sú to malinkatí bucľatí anjeličkovia, mala som veľmi skreslenú mienku. Hoci ich Doreen či Angela vykresľujú v tých super farbách, nie je to celkom tak. Ale o tom som už písala v článku o Krídlatých z môjho pohľadu. Len pre pripomenutie, naozaj sa nám snažia pomôcť, naozaj nám chcú len to najlepšie, len ich a náš meter na to je teda sakra iný. Hádžu nás do rôznych situácií aby sme sa niečo naučili, posielajú nám do života ľudí, ktorí nám pomôžu či my pomôžeme im. Trvalo teda dlho (alebo možno ani nie), kým som sa dopracovala v komunikácii s anjelmi tam, kde som teraz. Začalo sa to objavovaním a štúdiom kadečoho, aplikácie a ich následne zlyhania v praxi. Kým som KONEČNE nepochopila základnú vec. Aj prílišné chcenie je brzdou. Potom prišiel čas útlmu, preťaženia, keď so si viac ezoterikou ubližovala ako pomáhala. Celou cestou ma sprevádzali karty, na ktoré som sa musela naladiť a dostať ich do krvi. Boli tam vždy, len nájsť kapitánsky mostík nebolo také jednoduché. Naša duša - alebo vnútro je naozaj spletité. Nenadarmo sa hovorí, že sa dosť často sami v sebe nevyznáme.

Momentálna komunikácia medzi mnou a krídlatými je v takej zvláštnej fáze. Vždy ku mne hovoria cez karty, to je to najsilnejšie puto, o ktorom mi písal aj Filip. No postupne sa vyvinulo aj spojenie, o ktorom píše Doreen, Angela a mnohí iní na rôznych ezoterických stránkach, blogoch. Je to keď ich vnímate cez vlastné myšlienky, hoc paradoxne to vaše myšlienky ani nie sú. Jednoducho sú v mojej hlave, v mojej duši. Viem rozlíšiť, ktoré myšlienky sú moje, na ktoré ma naviedli a ktoré sú ICH. Jednoducho to VIEM. Potom sú tu ešte rôzne znamenia. Práve o nich čítam knihu od Doreen, celkom zaujímavé, v podstate znamenia sú rôzne maličkosti. Aj oblaky, dúha, kadečo. Posledné rukolapné znamenie som dostala v podobe bieleho pierka, ktoré sa odrazu vznášalo predo mnou. Bolo stočené v tvare polovice vlašského orecha a pohupovalo sa pred mojimi očami. Mala som chuť ho vziať do rúk, no nespravila som to, nechala som ho spadnúť na chodník a šla som ďalej. Uvažujem, že som ho mala vziať, lebo mi to prišlo ako pierko z anjelských krídel. Neviem čo to znamenalo, aj keď tuším. Alebo mi zvonia v ušiach, prípadne mám v hlave nejaký obraz, zvyčajne postavu, tvár, čokoľvek, čo súvisí s anjelmi.

Takto nejako sa postupne dopracovávam ďalej a ďalej, idem svojim životom a vždy neskôr zistím, prečo som musela prežiť to či ono. Hnevala som sa na krídlatých, že ma nechali pol roka sa trápiť, aj keď sa snažili to odčiniť, lebo na samom začiatku ich zmeny sa v niečom riadne sekli. Vyriešili to po svojom. Začali mi do života posielať ľudí - ľudských anjelov. Postupne ich menili podľa toho, čo som práve potrebovala sa naučiť, prípadne čo som mala odovzdať im. Málokedy je to len jednostranné, rovnováha musí byť.

Vďaka jednému vegetovému vegeťákovi som sa v svojom živote pohla hodne ďalej. Napriek tomu, že test u neho ukázal ľudskú dušu, stále mám pocit, že jeho duša je výnimočná. Neskutočne ma priťahuje. Vďaka tomuto ľudskému anjelovi už nemám okolo seba anjelskú fóliu (aspoň myslím). Už dokážem smútiť bez pocitu, že umieram. Dokážem sa tešiť, snívať a hlavne pozerať sa na svet ružovo bez ružových okuliarov - snažiť sa byť pozitívny realista. Ak vám to dáva zmysel. Konečne som sa pustila hnedého mosta. Zvláštny smútok víťazov ustupuje...

 Našla som kategóriu ľudských anjelov, ktorí sú medzi ľudskými dušami výnimoční. Vedia viac ako ostatní, nemajú na očiach klapky, dokážu akceptovať aj iný názor a nebránia sa nakuknúť do sveta ezoteriky. Uvažujem, či jeho slová o tom, že možno neskôr zistím, že je nejaký inkarnovaný anjel, nebudú nakoniec pravdivé. Hm, to naozaj ukáže len čas. Pre mňa je ale dôležité to, že z neznámeho dôvodu (zatiaľ, ja tomu časom prídem na kobylku), krídlatí robia všetko preto, aby sa všetky znamenia sústredili na toho vegeťáka. Je to neskutočné, neuveriteľné, občas mám z toho zimomriavky, občas strach, často radosť a pocit motýlích krídel. Medzi nami sa vytvoril zvláštny kanál, skoro ako telepatický, ale k tomu to má ešte veľmi ďaleko. Presnejšie by snáď znelo empatický kanál, nejaké astrálne posielanie emócii alebo čo. Moja empatia sa zosilňuje každým dňom, no na tohto človeka reagujem neskutočne. Je to ako keby som žila v jeho tele a vnímala to, ako sa v tej chvíli cíti. Občas si to skontrolujem a opýtam sa, či cíti to a to a on stále povie áno. Nemyslím, že som sa niekedy mýlila v pocitoch. Prekvapením pre oboch, možno viac pre neho než pre mňa ale bol jeden deň, keď mne bolo zle, veľmi zle. Aj keď to nechtiac spôsobili práve jeho slová. V ten deň sme spolu komunikovali veľmi málo. Neskôr sme zistili, že moje pocity prežíval on. V tej skúpej komunikácii čo sme mali v ten deň som napísala niečo, čo on už cítil.

Je to naozaj krásne, zvláštne, elektrizujúce a navyše som sa dopracovala k zisteniu, kam zmizli moji krídlatí. Oni sú so mnou a súčasne s ním. Akoby boli viac v ňom a volali ma... Hm, príjemne znepokojujúca predstava, pretože mi bude dopriate tohto človeka reálne objať. Neviem, čo sa mám na tom stretnutí naučiť, no je zaujímavá myšlienka, že sa vlastne stretnem s mojimi anjelmi strážnymi v jednom. Rozumiete tejto krídlatej logike? Ja ani za mak, ale napriek tomu mi to dáva najväčší zmysel. Neriešim, len sa teším, že budem mať česť stretnúť svojho anjelského bodyguarda. Človeka, na ktorého ukázali krídlatí prstom. Ľudskú dušu s priezračným kryštálom. Najväčšia sranda na tom je, že tento anjel tu nie je LEN pre mňa, lebo JA potrebujem pomoc, tak sa tí hore rozhodli mi ho poslať do života. Toto je veľké, pretože aj ON potrebuje mňa. Viem to. Stále mám neodbytný pocit, že ho poznám. Oveľa dlhšie ako tento jeden život, nedávno mi povedal, že má pocit, akoby sme boli starí známi. Nuž, čo ak sme?

Je to jedno, dôležité je, aby sme v živote využili to, čo je TU a TERAZ. Všímajte si viac anjelských znamení, nachádzajte medzi ľuďmi tých svojich ľudských anjelov, spoznávajte aj tých vtelených a vnímajte krídlatých. Náhody naozaj neexistujú. Aj chaos je len presný poriadok.

>>> Návrat <<<