Anjeli a ja...

>>> Návrat <<<

22.04.2010 - Scarlett

Na samom začiatku by som snáď položila otázku, čo to vlastne láska je? Určite to na stránke niekde mám, (len kde :o)).  Mojím obľúbeným slovným spojením, ktoré sa snáď onedlho bude považovať aj za filozofiu je UHOL POHĽADU. Naozaj sa to hodí skoro na všetko a veľa vecí to vysvetľuje. Na jednu a tú istú vec sa môžete pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Aj na lásku. Láska má veľa odtienkov, zákutí, cestičiek a uhlov pohľadu... Na zbláznenie občas. Láska materinská, rodičovská, učiteľská, prvá, druhá, pravá, posledná, kamarátska, milenecká, manželská, priateľská... Mám pokračovať?

Moja sestra o mne zvykne hovoriť, že som v tomto ohľade strašná, lebo ja ľúbim bársčo. Ľúbim zmrzlinu, ľúbim kokos, ľúbim čítať knihy, ľúbim sestru, ľúbim brata, ľúbim kamaráta, ľúbim kamarátku, ľúbim dobrú hudbu a tanec, ľúbim sa smiať a ľúbim byť ľúbená. Ľúbim anjelov, veci medzi nebom a zemou. Veľa ľúbim... Niekto má len rád, iný ľúbi a ďalší miluje. Pre niekoho sú to slová, pre iného silný význam. Pre niekoho je problém povedať čo i len mám ťa rád, niekto za desať minút povie milujem päť krát. Znamená to, že je niekto viac či menej ľúbený alebo viac či menej ľúbi? Že je povrchný alebo naopak úprimný? Ako to je? Uhol pohľadu... Vnímate to z toho vášho. Toho, ktorý pasuje vám, no znamená to, že je teda jediný správny? Je vari každý jeden uhol správny alebo opačne nesprávny?

Toš, ťažká otázka... Paradoxne na ňu aj odpovede budú rôzne, pretože každý vidíme len to svoje. Nech je ako chce, zhodneme sa hádam na jednom. Láska má naozaj veľa podôb, o tom diskutovať netreba.

Jeden môj starý známy mi raz povedal, že som ako uragán lásky. Vraj tá vlna, ktorá sa ním prehnala pri našom prvom stretnutí bola pre neho prekvapivá... Nešlo pri tom o nič iné, než posedenie pri káve.

Podobné vyjadrenia som zažila viackrát. Jednoducho keď mi je niekto sympatický, neváham dať najavo svoju lásku k nemu. Aj keď toho človeka vidím prvýkrát v živote. Nuž, s týmto som večne mala problém, lebo moje búrlivé zvítania s objatím nie na každého pôsobili práve nazvime to v morálnom kódexe.

Vždy ma to vytáčalo. Snaha okolia zmeniť ma, objať len najbližších, nerozdávať lásku - presne v tej podobe, v akej ju ľudia potrebujú. Byť v škatuľke podľa malomeštiackych zásad.

Snažím sa žiť svoj život ako najlepšie viem. So všetkými chybami, prešľapmi, šťastím a láskami. Kedy človek žije? Keď sa na život pozerá cez prsty alebo keď sa snaží byť iným oporou? Nuž, mám dar aký mám. Cítim emócie iných, aj keď sa to snažím vypínať. Čo nie je také jednoduché. Na niektorých sa naladím rýchlejšie, na iných pomalšie a na ďalších vôbec. Keď nájdem spriaznenú dušu, som vytešená. Prekypujem šťastím a láskou, ktorú chcem dať ďalej. Povedať iným ľuďom - ľúbim Ťa... Je vari hriech? Veď ľúbim toľkými spôsobmi, že na to skrátka neexistujú slová - pre každú situáciu zvlášť. Možno to, že vnímam iných a viem často skôr než oni čo cítia, vidím pointu ich chaosu rýchlejšie než oni sami ma stavia do zlej pozície. Očakávam, že to pochopia a vnímajú ako to cítim JA.

Odkedy mi do života vstúpili anjeli, veľa vecí sa zmenilo, pochopila som, že iná nebudem, nemôžem, jedine že zapriem samu seba. To ale prináša zo sebou často pre mňa veľmi bolestné skúsenosti, hlavne ak sa aj humorné "haluzenie" bude tlmočiť ako nemorálnosť. Ale čo je to morálka? Starať sa iným do života a považovať si za občiansku povinnosť chrániť okolie pred inými ľuďmi? Lebo... Alebo nechať každého nech sa riadi vlastným rozumom a kočíruje svoj život podľa vlastných predstáv bez upozornení - na toto POZOOOOOOOR!

Výborná kamarátka mi raz povedala, že som vraj veľmi silná žena. Vždy sa smejem, kde ľudia na mne vidia silu. Malá, od zeme to poriadne nevidno a vraj silná. Prečo sa pri mne zosype aj stoosemdesiat centimetrový chlap? Prečo si ľudia myslia, že všetko zvládnem? A prečo im to nebráni ma POSUDZOVAŤ?!?

Ak súdiť ťa chcú, nech súdia mňa, to čo nosím v srdci nespália... V mojom srdci je veľa citlivosti a dokážu ma položiť maličkosti. Dokážem sa trápiť nad malichernosťami pre iných, ale maličkosťami, ktoré rania moju dušu. Je vari hriech, ak má človek veľa lásky pre ľudí? Je hriech povedať tebe aj tebe a áno aj tebe, že ťa skrátka ľúbim len tak, bez nároku na čokoľvek, bez postranných úmyslov, jednoducho len preto, lebo je mi s tebou fajn? Pre mňa nie... No pre iných zrejme áno. Zložilo ma zistenie, že ľudí treba predo mnou varovať.  Veľmi zlý pocit. Ešte že sa vždy nájde niekto, kto kričí Varuuuuuuuuuj dušu na doline. :o(

Keď som nad tým celý deň dosť nešťastne a porazenecky myslela, mala som chuť odísť na opustený ostrov. Zavrieť za sebou dvere a povedať - trhnite si, všetci. Bezo mňa vám bude lepšie. Moje ego sa ozývalo a pichalo, nooo, len sa ľutuj. Pozri sa na všetky chyby v živote, ktoré si spravila. Na všetky nevinné veci, ktoré sa otočili v takom zmysle, až mi je z toho na grcanie.

Našťastie som nepodľahla pocitu pomstychtivosti, hoc malinká túžba tam teda bola. Vzala som sviečky, karty a začala som bosorovať s drakmi. Ešte stále mi dohára posledná sviečka. Nemusíte sa báť (prípadne tešiť), woodoo sa nekonalo, len som vykonala rituál ochrany pre seba. Draci majú úžasnú moc. Potom som sa dala na šport a so slovami - tak anjeli, kyslíka mám teraz dostatok, pomooooooc.... Vyžalovala som sa, poprosila som o pomoc. Počas behu som sa ocitla na svojom silovom mieste a šla som do lesa, kde nechodievam. Len som tam strčila hlavu a tíško volala - Draci, ďakujem. A rozplakala som sa, lebo na ruku si mi sadol malý červený dráčik. Tak dlho sa schovávali a odrazu bol jeden tu.

Uvažovala som nad tým, že krídlatí mi posielajú do života ľudských anjelov, no pribalia k nim komplikácie. Skrátka máločo dostanem bez toho, aby to bolo jednoduché a prosté. Jedného mi vzali, vlastne, donútili odísť mňa. Krídla odleteli... Ostali mi ľudskí anjeli v momentálnom počte tri. Jeden mi celé doobeda vtĺkal do hlavy, ako ma potrebuje a nech nevymýšľam,  za čo mu ďakujem, poskytol mi na môj problém ďalší uhol pohľadu. O druhom anjelovi som uvažovala zas ja. Tretí - to bol vlastne môj prvý anjel. Ktorého poznám roky a nikdy v živote som ho osobne nevidela. Už dávno pradávno som pochopila, že je to prototyp môjho anjela. Naposledy som s ním komunikovala v minulom roku. Skoro pol roka som netušila, čo je s ním. No a dnes mi zavolal. Skoro som odpadla, keď som na mobile videla jeho peknú tváričku. Naša komunikácia je naozaj niečo neuveriteľné. Smiali sme sa, že buď on je žena alebo ja chlap, lebo takto si dvaja ľudia nemôžu rozumieť. Je to zvláštne, ale každá moja spriaznená duša je iná, každú ľúbim iným spôsobom. Ale všetci ma ich vlastným štýlom držia nad vodou... Kamarátsky, usmievavo, ružovo. Krídlatí, tí čo na nás čumia z hora teda naozaj vedia, kedy mi čo majú dať. Rozhovor kde sme si vykecali všetky svoje novinky, bôle,  žiale ale aj radosti. Okamžite vedel, že čosi nie je v poriadku a nadávkoval mi tú správnu medicínu. Pár slovami ukázal ďalší uhol pohľadu a mne sa teda podstatne zlepšila nálada. Začalo mi dochádzať (konečne), že ohováranie je jedna z najobľúbenejších činností ľudí. Citujem: "Ak by si bola nezaujímavá, škaredá a hlúpa, bola by si chudera. Ty si však iná a ja s tebou na počudovanie vo všetkom súhlasím. V prvom rade si milá a máš v sebe niečo, čo neviem opísať... Mám ťa rád takú, aká si. Preto sa nepozastavuj nad žiarlivosťou iných."

No, ktorú ženu by tieto slová nepotešili? Pre mňa však boli zaujímavé len dve veci. Prvá - krídlatí vedeli, kedy ho majú ku mne opäť poslať, vrelá vďaka vám. Druhá - byť sám sebou je síce ťažké, ale predsa len krásne. Stále mám tendenciu vziať nohy na plecia, ale pred láskou, čo nosím v sebe neutečiem. Láskou k tomuto životu, k ľuďom, prírode, zvieratám. Nemôžem sa zavrieť do slonovinovej veže, no musím byť zrejme viac opatrná. Svet ešte nie je zvyknutý na malé uragány lásky... A kým mám pri sebe krídlatých hore aj dole, nie je čo riešiť. Prečo sa trápiť ľuďmi, ktorých nepoznám a oni absolútne nepoznajú mňa? Uhol pohľadu - nie som  taká, akú ma vidia iní. Som taká, aká chcem byť. V rámci možností. Aj keď to znamená, že sa snažím rozdávať šťastie bez ohľadu na to, či som šťastná aj ja.

Otázky do pléna a odpovedzte si na nich úprimne. Ako ste na tom vy? Ste sami sebou či sa prispôsobujete ostatným? Posudzujete? Odsudzujete? Alebo skrátka len akceptujete? Byť láskou je naozaj ťažké....

>>> Návrat <<<