Anjeli a ja...

>>> Návrat <<<

23.02.2009 - Scarlett
Anjelíčku môj strážničku,
Stráž moju dušičku,
Ako vo dne, tak aj v noci,
Buď mi vždycky na pomoci.

Takúto modlitbičku ma učila mama, keď som bola malá. Aj keď som vyrastala ako ateista, toto som si vždy pamätala. Nemodlila som sa to, ale v pamäti mi utkvelo ako riekanka, niečo čo patrí do detstva.
Ja vlastne ani neviem presne povedať, kedy som začala veriť, že anjeli naozaj sú. Myslím, že som to vo vnútri vedela, len rozum bol silnejší. Už som tu písala o svojom pohľade na náboženstvo a na to, čím všetkým som v tomto smere prešla.
Teraz som tam, kde som. V ezoterike. Nepotrebujem k tomu žiadne náboženstvo, žiadneho cirkevného Boha. Ostali anjeli a hľadanie. Čoho? Všetkého čo sa vymyká súčasným konvenciám v duchovnej sfére. Hľadanie seba v inom kontexte, vecí medzi nebom a zemou premietnuté do reality. Je to zaujímavé, fascinujúce a hlavne mi to zlepšuje život.
Nech si lámem hlavu ako chcem, neviem presne povedať, kedy padla (vôbec nepadla) veta: „Tak a od dnes začínam cestu k anjelom“. Skrátka to vnútri kvasilo a kvasilo až jedného dňa som to odrazu vedela. Cesta k nim nebola až tak prelomová, boli so mnou vždy, jemne sa pripomínali. Páčili sa mi sošky anjelikov, obľubovala som to slovo. Napríklad keď som si mala vybrať nejaký obrázok, ktorý sa mi páčil a mal ma charakterizovať, ako prvé som hľadala anjelov a víly. Je síce pravdou, že v hĺbke duše každá (skoro) žena by chcela byť princeznou, anjelom alebo vílou. Romantika...
Takže v tomto kontexte som sa nad tým nepozastavovala. Preto toto spomínanie, ktoré aj tak neodhalí, čo a kedy spôsobilo, že som sa dopracovala k tomu, že ezoterike sa mám venovať, necháme tak.
Najbližšie je asi to vyjadrenie, že to vo mne rástlo až vyrástlo...
Osobne pracujem s anjelmi pomocou kariet. Nedávno mi vyšla karta, ktorá vravela o tom, že mám pokračovať v štúdiu svojich jasnozrivých schopností, že anjeli sa postarajú o to, aby mi do cesty prišli ľudia a materiály, ktoré k tomu potrebujem. Stalo sa. Vždy sa nájde nejaká kniha, stránka, či e – shop, čokoľvek, čo ma naučí niečo nové, prípadne rozšíri to, čo už viem.
A tak som spoznala pár veľmi výnimočných ľudí. S jedným z nich, s Filipom, sme rozvinuli celkom zaujímavú konverzáciu pomocou internetu. (Chvalabohu zaň.) Filip má veľa daností, ktoré má takpovediac vrodené, len ich postupne objavil. (Indigové dieťa? Opýtala som sa - áno, dobrý tip, Scarlett...) Pre mňa bola najdôležitejšia jedna z nich – komunikácia s anjelmi.
Aby ste rozumeli, všetci s anjelmi komunikujeme, len to často vyzerá tak, že jednosmerne. My hučíme, žiadame, prosíme, vysvetľujeme a odpoveďou je TICHO. To je však omyl, odpovede prichádzajú, ale tak akosi málokedy prídu ako na zlatom podnose a je na nás, či ich vôbec počujeme, aj keď o nich zvykneme zakopávať. Toto bol ten prvý spôsob, ktorým som začala s anjelmi komunikovať ja. Bolo to vcelku výhodné, lebo však odpovede boli také, aké som chcela ja a keď neboli, platilo pravidlo číslo jedna...
Potom ale nastúpila druhá fáza. Karty. Po polročnom boji s anjelskými poslami svetla som sa odrazu napojila. Nepýtajte sa ako, ale jednoducho tie odpovede začali dávať zmysel a už sa nedalo ignorovať to, čo sa mi nepáčilo. (Občas som trucovala a karty zavrela do škatuľky.)
Povedala som si faaaajn, ale... Amonrea mi tvrdila, že vykladať sebe je najťažšie. Lebo si to prispôsobujem. Je to možné, nebudem sa hádať. Veď kto pozná moju situáciu lepšie než ja sama? Ale komu vykladať, keď neviem o čom? Nakoniec sa to poriešilo samé. (Pochybujem, že naozaj samé, ale OK.) Našlo sa pár ľudí, ktorí ma o výklad požiadali. Trocha s malou dušou, trocha so zvedavosťou a hlavne s presvedčením pravdivosti kariet som sa na to dala. Mojou odmenou boli poďakovania. Nielen za výklad, ale aj za naštartovanie. Karty nás majú niečo naučiť, nasmerovať, ukázať veci z tej lepšej (paradoxne možno práve tú nechceme počuť) stránky. Každý to vidíme inak. Ale pomohlo a to je dôležité.
Nech je ako chce, mne karty vychádzajú presne. Nedajú sa oklamať a aj keď občas nesúhlasím s výkladom (ego je ego, bojuje), nakoniec sa ukáže, že som bojovala zbytočne. Aj teraz mám nové karty a po nejakom čase, čo mi stále vychádzali rovnaké symboly nech som miešala ako chcela, sa konečne veci pohli dopredu. Ale v skutočnosti som sa ja pohla ďalej, pretože moja cesta v spiritualite nie je ľahká, veľa vecí si musím sama vydrieť, sama na to prísť, pomoc síce príde, ale vždy ju musím najskôr pochopiť a vybrať si, čo s tým. A čuduj sa svete, zvyšné karty sa zmenili, postupujem do ďalšieho levelu, akurát jedna a tá istá ostáva. Prečo? Lebo zrejme občas nevidíme pre oči. A to, čo tak chcem, mám rovno pod nosom, len to prehliadam.
Keď som natrafila na Filipa, prvé čo ma napadlo bolo, že využijem jeho komunikáciu s anjelmi a trocha sa na seba povypytujem. Šak čo, každého zaujíma, čo si o nás kde kto myslí, tak prečo to nepočuť rovno od anjelov??? Uľahčím si prácu, niečo milé a pekné sa dozviem, a také podobné myšlienky sa mi hlavou preháňali.
Samozrejme, že otázok som mala plnú skriňu (napadlo ma iné slovo) ale tá najhlavnejšia bola, či aj ja budem s nimi tak komunikovať priamo (cháp nie cez karty alebo intuíciu). Odpoveď ma vôbec nepotešila. Archanjel Gabriel sa vyjadril, že priamo s anjelmi komunikovať môže len pár ľudí, ja nie (verím, že zatiaľ), ale že moja komunikácia je pomocou kariet. Hm, to menej príjemné je to, že zas si všetko musím vydrieť a nepatrím medzi super média, no potešujúce, že sa vôbec viem s nimi kontaktovať a že hovoria ku mne, len iným kanálom. Face to face sa asi nekoná.
Lenže ja som osôbka tvrdohlavá a tak som sa pýtala ďalej. Čo vlastne dokážem, čomu sa mám venovať? Odpovedal už archanjel Michael. Oni inak celkovo odpovedajú dosť stručne. Tak mi vypočítal, že kartám (to mi inak vyložila aj iná kartárka), videniu aury, meditáciám, tranzu, dokonca mám skúsiť komunikáciu s anjelmi pomocou telepatie. Dodatočne som sa tiež dozvedela, že mám schopnosť liečiť, ale zas ju nemám danú do vienka, ale viem liečiť. No, Filip sa smial, že je to pekné, že mi vyrátali zaujímavé množstvo daností. Človeka poteší, no nie? Akurát že ten môj ročník na to celé musí vynaložiť podstatne viac energie a vytrvalosti, ako tí, čo všetko vedia bez značnejšej námahy. Nechápte ma zle, ja sa na nich nesťažujem, naopak, som rada, že sú. Vďaka nim sa nám otvára oveľa väčší priestor na sebarealizáciu. Ale prirovnala by som to napríklad k maľovaniu. Niekto maľuje ako génius bez akejkoľvek prípravy, ďalší sa na aspoň podobnú úroveň musí vymakať tréningom. Tak tam som ja. Trénujem, čo oni už vedia.
Ale inak anjeli sú vcelku podarení. Ak raz niečo nechcú povedať, tak to nepovedia. Pýtala som sa, nech mi prezradia meno môjho anjela strážneho. Pomocou kariet si ho zistiť neviem. Čo myslíte, čo povedali? Citujem: „Necháme ťa potrápiť sa. Máš na to, aby si si to zistila aj sama.“ Bodka, žiadna ďalšia debata. Okrem dodatku, že keď príde správny čas...
Nuž, nedalo mi to a siahla som po svojich kartách. Nepýtala som sa na meno anjela, ale odpoveď, čo mi poslali ma pobavila. Ťahala som znova a zas tá istá karta. Kapitulovala som.
Ďakujem za všetky lekcie, ďakujem za ľudí čo som stretla, ďakujem za situácie, čo som riešila. Vďaka nim som dosť ďaleko na to, aby som sa z tejto cesty vrátila, už nevidím štartovaciu čiaru, no nie som až tak ďaleko, aby som sa nemala čo učiť a na čom pracovať.

>>> Návrat <<<